; ?>)
Jaroslav Filip Blues
Narozen:
22. 6. 1949, Hontianske Moravce, Slovensko
Zpěvák
Hudebník
Hraje na:
klavír
varhany
tympány
bol slovenský hudobník, skladateľ, humorista, dramaturg, herec a zanietený propagátor internetu s neobyčajne širokým spektrom aktivít.
Narodil sa v učiteľskej rodine. Študoval na základnej umeleckej škole v Šahách, ktorú ukončil ako jeden z prvých absolventov.
Začiatkom 60-tych rokov študoval na konzervatóriu v Bratislave. V tom období bol veľkým obdivovateľom Deža Ursinyho a jeho skupiny Beatmen. V štúdiu pokračoval kvôli zlému prospechu na konzervatóriu v Žiline.
Po jeho absolvovaní hrával v bratislavskom vysokoškolskom klube "Véčko" so skupinou Petra Lipu Blues Five. Zúčastnil sa s ňou aj pražského beatového festivalu v roku 1969. Isté obdobie pracoval v agentúre Slovkoncert. Neskôr študoval na VŠMU dramaturgiu a scenáristiku, kde v roku 1976 promoval.
Významná je jeho spolupráca s Dežom Ursinym, spoločne nahrali legendárny album Provizórium. Neskôr ďalšie. Rovnako plodne spolupracoval s dvojicou komikov Milan Lasica & Július Satinský, s ktorými nahral legendárne albumy „Bolo nás jedenásť“ (1981), „S vetrom o preteky“ (198?), „My“ (1987) a „Sťahovaví vtáci“ (1990). Spolu realizovali aj kabaret „Ktosi je za dverami“ a viacero divadelných projektov.
V prvej polovici osemdesiatych rokov bol členom populárnej skupiny YPS.
Začiatkom 90-tych rokov s ním začal spolupracovať spevák, textár, skladateľ a showman Richard Müller. V priebehu siedmich rokov sa podpísali pod viacero hitov: „Milovanie v daždi“, „Cigaretka na dva ťahy“, „LSD“, „Daňový únik“, „Spočítaj ma“, „24 hodín denne“, „Cez okno“...
Ako člen tvorivého tandemu skupiny slovenských humoristov (Štefan Skrúcaný, Miro Noga, Zuzana Tlučková, Rasťo Piško, ujo Imro a Stano Radič) vyjadroval prostredníctvom televíznych a rozhlasových programov názory na spoločenské dianie 90-tych rokov.
Bol známy ako zanietený fanúšik a propagátor Internetu, prostredníctvom dial-up pripojenia bol online už od začiatku druhej polovice 90-tych rokov, teda v dobe, kedy bola jeho penetrácia na Slovensku veľmi nízka. Spolu s Róbertom Dydom založili v januári 1997 prvý (nultý) slovenský internetový magazín Sieťovka. Od roku 1994 publikoval články a recenzie počítačových hier v časopise RIKI. Známe boli jeho pravidelné rubriky „horoskopy“ a „Hello Maniacs!“.
V Rádiu Twist vysielal niekoľko relácií. Obľúbená bola najmä spoločná talkshow so Stanom Radičom v sobotu predpoludním - Záložňa, ale aj Noční vtáci, ktorí vznikali v spolupráci s Romanom Kittlerom a neskôr jeho starším synom Jarom.
Účinkoval aj vo filme. Typologicky hral melancholické, vážne postavy, čo bolo v istom kontraste s jeho civilným životom. Mnohí považujú za vrchol jeho hereckého umenia stvárnenie titulnej postavy v životopisnom filme Albert (1987).
S manželkou Evou mal tri deti: synov Jara a Lea a dcéru Evu. Jeho dcérou je aj mladá nekonvenčná hudobníčka Dorota Nvotová, ktorú splodil s herečkou Annou Šiškovou.
Vyšla o ňom životopisná kniha „Človek hromadného výskytu“ (Slovart 2002) od Mariana Jaslovského
V roku 2004 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam
Narodil sa v učiteľskej rodine. Študoval na základnej umeleckej škole v Šahách, ktorú ukončil ako jeden z prvých absolventov.
Začiatkom 60-tych rokov študoval na konzervatóriu v Bratislave. V tom období bol veľkým obdivovateľom Deža Ursinyho a jeho skupiny Beatmen. V štúdiu pokračoval kvôli zlému prospechu na konzervatóriu v Žiline.
Po jeho absolvovaní hrával v bratislavskom vysokoškolskom klube "Véčko" so skupinou Petra Lipu Blues Five. Zúčastnil sa s ňou aj pražského beatového festivalu v roku 1969. Isté obdobie pracoval v agentúre Slovkoncert. Neskôr študoval na VŠMU dramaturgiu a scenáristiku, kde v roku 1976 promoval.
Významná je jeho spolupráca s Dežom Ursinym, spoločne nahrali legendárny album Provizórium. Neskôr ďalšie. Rovnako plodne spolupracoval s dvojicou komikov Milan Lasica & Július Satinský, s ktorými nahral legendárne albumy „Bolo nás jedenásť“ (1981), „S vetrom o preteky“ (198?), „My“ (1987) a „Sťahovaví vtáci“ (1990). Spolu realizovali aj kabaret „Ktosi je za dverami“ a viacero divadelných projektov.
V prvej polovici osemdesiatych rokov bol členom populárnej skupiny YPS.
Začiatkom 90-tych rokov s ním začal spolupracovať spevák, textár, skladateľ a showman Richard Müller. V priebehu siedmich rokov sa podpísali pod viacero hitov: „Milovanie v daždi“, „Cigaretka na dva ťahy“, „LSD“, „Daňový únik“, „Spočítaj ma“, „24 hodín denne“, „Cez okno“...
Ako člen tvorivého tandemu skupiny slovenských humoristov (Štefan Skrúcaný, Miro Noga, Zuzana Tlučková, Rasťo Piško, ujo Imro a Stano Radič) vyjadroval prostredníctvom televíznych a rozhlasových programov názory na spoločenské dianie 90-tych rokov.
Bol známy ako zanietený fanúšik a propagátor Internetu, prostredníctvom dial-up pripojenia bol online už od začiatku druhej polovice 90-tych rokov, teda v dobe, kedy bola jeho penetrácia na Slovensku veľmi nízka. Spolu s Róbertom Dydom založili v januári 1997 prvý (nultý) slovenský internetový magazín Sieťovka. Od roku 1994 publikoval články a recenzie počítačových hier v časopise RIKI. Známe boli jeho pravidelné rubriky „horoskopy“ a „Hello Maniacs!“.
V Rádiu Twist vysielal niekoľko relácií. Obľúbená bola najmä spoločná talkshow so Stanom Radičom v sobotu predpoludním - Záložňa, ale aj Noční vtáci, ktorí vznikali v spolupráci s Romanom Kittlerom a neskôr jeho starším synom Jarom.
Účinkoval aj vo filme. Typologicky hral melancholické, vážne postavy, čo bolo v istom kontraste s jeho civilným životom. Mnohí považujú za vrchol jeho hereckého umenia stvárnenie titulnej postavy v životopisnom filme Albert (1987).
S manželkou Evou mal tri deti: synov Jara a Lea a dcéru Evu. Jeho dcérou je aj mladá nekonvenčná hudobníčka Dorota Nvotová, ktorú splodil s herečkou Annou Šiškovou.
Vyšla o ňom životopisná kniha „Človek hromadného výskytu“ (Slovart 2002) od Mariana Jaslovského
V roku 2004 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam