singer

Eugen Suchoň



Birth: 25.09.1908, Pezinok, Slovakia



Eugen  Suchoň

Správce tohoto profilu
rajo101


Eugen Suchoň (* 25. september 1908, Pezinok – † 5. august 1993, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik. Položil základy modernej slovenskej hudby a je aj autorom slovenskej národnej opery. Vo svojej tvorbe hojne vychádzal zo slovenskej ľudovej melodiky.
V roku 2008 si Slovenská republika pripomína jeho 100. výročie narodenia, zaradené aj do kalendára výročí UNESCO pre roky 2008 – 2009. Pri tejto príležitosti Hudobné centrum koordinuje rozsiahly projekt s názvom Storočnica Eugena Suchoňa, v rámci ktorého sa uskutočňuje rad hudobných aj odborných podujatí na Slovensku i v zahraničí.

Základné hudobné skúsenosti získal v domácom prostredí.
od 1917 – 1923 gymnázium a od 1920 zároveň Hudobná škola v Bratislave (klavír – Frico Kafenda)
1927 – 1931 Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave (kompozícia a klavír – Frico Kafenda, dirigovanie – Josef Vincourek)
1931 – 1933 štúdium kompozície na majstrovskej škole pražského Konzervatória (Vítězslav Novák)
1933 profesor teoretických predmetov a od 1948 na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1941 poštátnená a premenovaná na Štátne konzervatórium v Bratislave)
1941 – 1948 profesor kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave
1948 – 1960 profesor a vedúci Katedry hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave
1963 – 1974 prednášal hudobnú vedu a výchovu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského

Eugen Suchoň prežil celú svoju mladosť v Pezinku. Ako mladý študent sa zapájal do kultúrneho a športového života mesta. V roku 1921 založil Športový klub, pre ktorý skomponoval skladbu Pochod pezinského športového klubu. V roku 1923 založil salónny orchester, ktorý uviedol Predohru k Figarovej svadbe. Ako dirigent v ňom uviedol žánrovo pestrú hudobnú literatúru reprezentovanú dielami Kéllera, Franza von Suppé, Čajkovského i Mozarta a Beethovena. Začína sa obdobie jeho skladateľskej tvorby. Z tohto obdobia sa zachovalo aj niekoľko desiatok jeho olejomalieb.
Počas éry nemého filmu hrával na klavíri pri predstaveniach v modranskom a pezinskom kine. Pôsobil ako korepetítor u tanečného majstra Tyrolera. Nedeľné omše sprevádzal hrou na organe.
Na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave začína tvoriť profesionálne. Prvou skladbou, ktorú tu skomponoval pod vedením profesora Kafendu bolo Prelúdium As dur. Štúdium ukončil absolventskou prácou Sláčikové kvarteto. V Bratislave nadviazal priateľstvá s intelektuálmi nielen z kruhov hudobných, ale aj z kruhov spisovateľských a výtvarníckych – spoznáva sa s Jánom Smrekom, Martinom Benkom, Ľudovítom Fullom, Jánom Mudrochom, Petrom Matejkom či Jankom Alexym, s básnikom Jánom Kostrom, Ladislavom Novomeským, ale i s literárnym kritikom a teoretikom Alexandrom Matuškom.
Cestu do sveta otvorila Suchoňovi jeho Baladická suita, k čomu prispelo i notové vydanie skladby v nakladateľstve Universal Edition vo Viedni. Dielo v klavírnej verzii nahrala na platňu Líza Fuchsová a o týždeň uviedol Baladickú suitu Bratislavský symfonický orchester pod taktovkou Karla Nedbala. Bola uvedená v Drážďanoch, Berlíne, vo Viedni, Rotterdame, Freiburgu, v Utrechte, Bukurešti, Sofii, v Budapešti, Záhrebe, Bazileji a v ďalších európskych mestách. Napokon sa vrátila na koncertné pódium Českej filharmónie, ktorá ju uviedla v januári 1949 s dirigentom Jozefom Vincourkom. V máji toho istého roku reprezentovala Baladická suita spolu s Concertinom pre klavír a orchester od Jána Cikkera a I. symfóniou Alexandra Moyzesa slovenskú hudbu na prvej Pražskej jari.
2014-03-21, rajo101