MÁM SA: Alya o transformaci, sebevědomí a hudbě, která ji zformovala
Autor: Martin Čáslavský, CSMUSIC
02.07.2026: Alya vstupuje do své debutové éry s albem MÁM SA jako umělkyně, která prošla tříletou intenzivní proměnou – osobní, tvůrčí i lidskou. Otevřeně mluví o chvílích vyčerpání, o boji s insomnií, o tlaku očekávání i o okamžiku, kdy si dovolila stát stoprocentně za sebou. V našem rozhovoru popisuje, jak se z náročného období zrodila její nejsvobodnější a nejautentičtější verze, proč je pro ni téma sebahodnoty celoživotní a jak se rodí sebevědomý pop, který je zároveň manifestem i osobním závazkem.Co pro tebe znamená okamžik vydání tvého debutového alba MÁM SA a jaké emoce v tobě ten moment otevírá.
Vydanie albumu pre mňa predstavuje obrovský katarzný moment. Je vyústením viac ako ročného procesu, ktorý nebol vôbec jednoduchý a otestoval si ma z každej strany. Pri prvých úskaliach som si ešte na jeseň 2025 povedala, že je jedno kedy, ako a za akých okolností album vydám, no je dôležité, kým sa počas tohto procesu stanem. Dnes viem s určitosťou povedať, že toto obdobie bolo pre mňa maximálne transformačné a moje slová sa absolútne pretavili do reality. Toto obdobie nebolo ľahké, no som vďačná, že ma priblížilo bližšie k sebe samej, k môjmu umeniu, k tomu, aká chcem byť a čo, ako a s kým chcem robiť, no taktiež mi ukázalo aká obrovská sila, odhodlanie a oddaná láska k hudbe sa vo mne skrýva. MÁM SA pre mňa preto symbolizuje aj štart novej, oveľa slobodnejšej a autentickejšej éry.
Kdy sis uvědomila, že téma hledání vlastní hodnoty a sebevědomí bude pro album klíčové a proč je pro tebe tak osobní.
Keď mi môj život a smer, ktorým som sa uberala, úplne nedával na výber. Ešte v počiatočných fázach albumu som sa musela rozhodnúť, či sa vyberiem jednoduchšou, no menej autentickou cestou podriadenia sa pravde a očakávaniam niekoho iného alebo či sa postavím sama za seba a za svoju víziu, aj keď to bolo tá náročnejšia a z krátkodobého hľadiska bolestivejšia varianta. Našťastie som sa rozhodla pre druhú možnosť. Každé naše životné rozhodnutie napokon len odráža aktuálny stav našej sebahodnoty a som veľmi vďačná, že tá moja sa za uplynulý rok výrazne zlepšila.
Téma sebahodnoty a sebadôvery je pre mňa celoživotná. Občas zvyknem byť až nezdravo ohladuplná a empatická, pretože chcem, aby boli všetci v mojom okolí šťastní a spokojní. Pochopiť, že šťastie druhých nie je nadradené tomu môjmu a že každý si za to svoje zodpovedá sám, mi trvalo nejaký čas a ešte stále si to musím aktívne pripomínať, no vidím a cítim obrovský posun k lepšiemu.
Co pro tebe znamenala tříletá cesta, kterou album zachycuje a jaké období během ní bylo nejnáročnější.
Posledné tri roky môjho života boli maximálne formatívne. Naučili ma nesmierne veľa o hudbe, o mne, o druhých a o svete a živote vo všeobecnosti. Občas som sa učila cez príjemné skúsenosti, inokedy cez bolestivé, no všetky mali svoje opodstatnenie a význam v danej chvíli.
Za najnáročnejšie obdobie určite považujem posledný polrok môjho života. Dokončovala som album, 3 mesiace som bojovala s tou najhoršou insomniou, akú som kedy zažila a ktorá ma dohnala na naozaj strašidelné miesta - fyzicky aj psychicky, nič nevychádzalo podľa plánu, ja som bola maximálne vyčerpaná, frustrovaná a za hranicami mojich síl a možností. Už som neverila, že aj na konci tohto tunela na mňa čaká svetlo, no nevzdala som sa, naďalej som - aj keď miestami slepo, verila v naplnenie mojej vízie a dnes v tom svetle stojím s úspešne dokončeným a vydaným, debutovým albumom :)
Jak ses rozhodovala při propojování electropopu, hyperpopu, pop punku a akustických balad aby album působilo jako jeden ucelený svět.
Nebolo to vedomé rozhodnutie. Jednoducho som sa len snažila tvoriť úprimne a pravdivo a robila som to, na čo som mala v daný deň náladu a chuť. A keďže v mojich playlistoch možno nájsť všetko - od klasickej, inštrumentálnej hudby skrz rock, pop punk, emotívne balady až po všetky možné electrožánre, tak môj album je len zbierkou toho čo ma baví a odrazom mojej eklektickej, miestami roztrieštenej osobnosti :)
Co ti pomohlo opustit očekávání okolí a dovolit si být v hudbě stoprocentně sama sebou a jak tě tato změna ovlivnila.
Ako som spomínala už vyššie, hneď v úvodných fázach albumu som sa ocitla pred celkom veľkou skúškou a rozhodnutím. Týmto albumom som mohla buď vyjsť v ústrety očakávaniam a požiadavkám druhých, no robila by som tak na úkor mojej vlastnej vízie, presvedčení, hodnôt a autentického sebavyjadrenia, alebo som sa mohla za moju víziu a umenie postaviť a prevziať všetko na seba. Z dlhodobého hľadiska bola pre mňa druhá možnosť určite lepšia, no taktiež pre mňa v danej chvíli predstavovala oveľa väčšiu výzvu. Tú som však ustála a vďaka tomu som voči seba nadobudla obrovský rešpekt a dôveru v moje schopnosti, s ktorými sa mi teraz kráča vpred oveľa ľahšie a slobodnejšie. A nebudem klamať - trošku ma aj potešilo, že všetkých tých, ktorí pochybovali o mne a o tom, aký môj album bude bez ich "pomoci", som vydaním MÁM SA vyviedla z omylu :)
Kdy přišel moment, kdy sis dovolila znít sebevědoměji ve skladbách jako SUPERSTAR, CRUSH nebo TOTO JE POP a co ti tato poloha dává.
Tých momentov, kedy som si dovolila byť sebavedomejšou bolo viacero. K sebavedomiu ma častokrát doháňa pohoršenie, nespokojnosť a hnev. Som veľmi mierumilovný človek. Miera mojej tolerancie ma ozaj vysoký prah a nerozčúli ma len tak hocičo. No keď sa už raz nahnevám, tak poriadne. Nakoľko však toto o sebe viem, naučila som sa môj hnev používať ako palivo a nie ako zbraň. Nechcem ním ubližovať, chcem sa vďaka nemu zlepšovať a rásť, pretože si myslím, že to nie je nevyhnutne len negatívna emócia.
Prvýkrát som sa počas písania albumu hnevala - a dovolila som si tak byť viac ostrá a priama, pri písaní skladby OKAY. V tej podľa mňa balancujem až na hranici miernej arogancie, no cítim sa v tejto polohe prekvapivo dobre. TOTO JE POP som napísala pár hodín po tom, ako som nahrala prvé demo OKAY. Zaujimalo by ma, aká bola vtedy konštalácia hviezd:)
SUPERSTAR som napísala pár mesiacov po týchto dvoch skladbách a po už zmieňovanej výzve, ktorej som čelila. Pri SUPERSTAR som sa však už nehnevala. Mala som len zvedomené, ako veľmi hudbu milujem a čo všetko som ochotná pre ňu ustáť, obetovať a vytrpieť.
Dostať sa do sebavedomejších polôh mi však nepomáha len hnev, ale aj moje alter ego - temnejšia verzia mňa, ktorá sa volá Plutonia. Tá sa nebojí ničoho. Je maximálne autentická, sebavedomá a nezastaviteľná a čoraz viac ju počas songwritingových sessions púšťam ku kormidlu:)
Jaké poselství necháváš pro posluchače ve skladbě TOTO JE POP, kterou označuješ za svůj hudební manifest a proč je pro tebe tak zásadní.
TOTO JE POP som začala písať len ako odľahčený, zábavný track. Boli sme na druhej songwritingovej chate za týždeň, mňa začínala lámať choroba a bola to v poradí už šiesta pieseň, ktorú som za posledné 4 dni napísala. Začala som ju teda písať len tak spontánne, bez rozmyslu a v prvej slohe sa skutočne snažím len čo najviac rýmovať so slovom pop.
Keď som ju však neskôr dokončovala v štúdiu, odrazu som v nej začala vnímať aj iný rozmer. Po mojich skúsenostiach z predchádzajúcich mesiacov, som si totiž uvedomila, ako smrteľne vážne to s hudbou a popovým hudobným žánrom myslím. Hudba nie je moje hobby. Hudba je zmysel môjho života. Viem, že som sa narodila pre to, čo robím a presne o tom je TOTO JE POP. Je to môj osobný manifest a sľub môjmu budúcemu ja, ktoré viem, že už teraz tvorí a stojí presne na tých miestach, kde verím, že raz budem tvoriť a stáť aj ja.
Čím je pro tebe singl OKAY nejzásadnější skladbou dosavadní kariéry a co se v tobě odehrávalo při jeho vzniku.
Už keď som počula prvé, 60 sekúnd dlhé demo OKAY, som vedela, že sa mi podarilo niečo zásadné a výnimočné. Vedela som, že som práve napísala a nahrala niečo, čo ak by nahral akýkoľvek iný, česko-slovenský interpret alebo interpretka, tak by som im v dobrom závidela. Za mňa je to lyricky, hudobne a kompozične to najlepšie, čo som doposiaľ vydala.
OKAY som ja, v celej mojej komplexnosti. Z odvážnej, sebavedomej polohy plynule prechádzam do mojej síce zranenej, no silnej a odhodlanej verzie, až kým pieseň neukončím v absolútnej zraniteľnosti, intimite a emočnej nahote.
Hudobne je OKAY za mňa absolútne geniálne vyprodukovaná pieseň. Pracovala som na nej s mojím producentom, Maxom Miklošom, a vzdávam mu absolútny holt za to, ako OKAY znie.
Pri vzniku OKAY som však bola v takom odovzdanom stave, že si okrem vône paradajkových cestovín, ktoré sme počas písania varili na chate, nič nepamätám :)
Jaká atmosféra panovala při natáčení videoklipu OKAY a jaký pocit v tobě zanechal moment, kdy jsi stála na autě uprostřed taneční crew.
Videoklip k OKAY sme pripravovali niekoľko týždňov až mesiacov a jeho natáčanie bolo pre mňa skutočne vytúženým momentom. Už od prvých okamihov na pľaci som bola nadšená a pri pohľade na 16 úžasných tanečníkov, pod vedením Simona Šinky, som sa nedokázala neusmievať od ucha k uchu. Aj keď som mala v tom čase čerstvo natrhnutú fasciu v chodidle a moja insomnia vrcholila, celé natáčanie som si užila naplno. Vrátane momentu, kedy som sa prvýkrát postavila na auto, zatiaľ čo pod ním tancovali tanečnici svoju choreografiu. Pamätám si, že prvých pár razov na generálke som len stála, kompletne paralyzovaná a s úžasom som sledovala, čo sa okolo mňa deje.
Podle čeho si vybíráš interprety, se kterými spolupracuješ a co je pro tebe při hudebním propojení nejdůležitější.
Pokiaľ pozývam interpreta na spoluprácu ja, väčšinou už od začiatku viem, že by sa mi tam práve hodil on alebo ona. Či už lyricky, hlasovo alebo ich energiou. Ak som na spoluprácu pozvaná ja, väčšinou sa riadim čisto intuitívne a pocitovo. Pokiaľ mi pri prvých vypočutiach piesne začnú napádať slová a melódie, viem, že mám v danej piesni svoje miesto. Pre mňa sú súhra a vzájomne dopĺňanie sa medzi dvoma alebo viacerými interpretmi absolútne kľúčové a podľa toho si aj spolupráce vyberám.