AYA trávi čas klasicky rockovo a hraje až tečie krv!

Kapela AYA vydala už tretí singel, ktorý je predzvesťou z plánovaného albumu s názvom „AYA siedmaya“. Preto sme sa rozhodli priniesť Vám rozhovor s touto skupinou.

Tento mesiac ste vydali nový singel s názvom „Môj čas“. Čo je hlavnou myšlienkou a kto je autorom hudby a textu tohto singlu?

Autor hudby: Mario Tománek – múza ma „kopla“ keď som si doma len tak brnkal na svojej novej španielke (gitara) a zrazu to prišlo! ...pesnička vznikla za 5 minút, nahral som si ju do telefónu (novodobý diktafón), cca po týždni som si ju opäť pustil, s odstupom času som zistil, že je to výborné! - ja viem, že samochvála smrdí :o) potom som ju zahral chalanom na skúške a bolo rozhodnuté, že je to určite pesnička, ktorá bude na novom CD.

Autor textu: Boris Lettrich - hlavnou myšlienkou textu piesne je tak trošku s humorným nadhľadom nazrieť do našich životných hodín, ktoré si z nás odkrajujú, nič nezabúdajú a plynú rovnako každému z nás, zoberú nám vlasy, pridajú vrásky, pridajú šedivý odtieň vlasom a občas aj našim šedým smutným dňom. Ale hlavným motívom je prianie každého z nás - dožiť sa vysokého veku, starnúť so cťou, ráno si pamätať, že kto som, udržať moč, stráviť v pohode aj mastný bôčik a neskončiť hneď na gastroenterológií …veď to by bolo krásne!

V nadväznosti na singel Môj čas. Koľko času ako kapela venujete hudbe?

Mário Tománek: Nikdy sme to nerátali, ale ako kapela sa venujeme hudbe vždy toľko, koľko je potreba :o) – je to rôzne – keď treba „máknuť“, tak ani nevnímame ako „letia“ hodiny - je to hlavne pri tvorbe a nácviku na skúškach, pri nahrávaní v štúdiách. „Čerešničkou na muzikantskej torte“ je cestovanie a koncertovanie, pri ktorom je kontakt s fanúšikmi tou najväčšou odmenou a tam tiež čas nehrá moc veľkú rolu. Čiže naše manželky a partnerky z nás majú určite radosť keď nie sme doma a nezavadziame! :o)

Boris Lettrich: Hudba časovo napĺňa môj život na 80 percent. 20 percent tvorí čas s mojou rodinkou, snažím sa plniť funkciu hlavy rodiny, ale moc sa mi to nedarí, lebo tou hlavou aj tak stále točí krk - moja manželka. A tých 80 percent je koncertovanie, práca v štúdiu, tvorba nových projektov. A to nehovorím o tom, že keď muzikant tvorí nové projekty a nápady, stáva sa z neho autista, ktorý chodí po dome so sluchátkami, stále si niečo pospevuje, potom letí ku gitare a do telefónu zaznamenáva výtvory vlastnej tvorivosti, to celé robím už 25 rokov…a potom po koncerte príde za nami niekto a povie "ty sa máš, zaspievaš a zarobíš". :o)

Nový singel je obvykle predzvesťou nového albumu. Koľko skladieb bude obsahovať a hlavne kedy vyjde na svetlo sveta?

Mário Tománek: Áno, „Môj čas“ je už treťou predzvesťou, čiže tretím singlom z pripravovaného 7. albumu s názvom „AYA siedmaya“. Prvým singlom bola pesnička „O Tebe“ a druhým „Čiary“. Na albume bude 11 pesničiek, z ktorých 3 budú v angličtine, ktoré naspieval náš basgitarista Michal. Všetky ostatné sú samozrejme po slovensky a spieva ich Boris. CD „AYA siedmaya“ vyjde pod novou vydavateľskou značkou TOPFEST v septembri tohto roku – už sa veľmi tešíme!

V minulosti ste úzko spolupracovali s finalistom SuperStar Tomášom Bezdedom. Máte v súčasnosti rozbehnuté nejaké spolupráce s inými interpretmi?

Mário Tománek: S Tomášom ešte stále spolupracujeme aj koncertne, pretože dvaja z nás tvoríme momentálne súčasť jeho skupiny. S mladými muzikantami spolupracujeme hlavne pri tvorbe motivačných koncertov a mladé skupiny sú aj súčasťou našich Rockových vianoc, kde dávame možnosť zahrať si v profesionálnych podmienkach aj mladým, neznámym skupinám. Jedinou podmienkou je, aby hrali vlastnú tvorbu! Dnes je (bohužiaľ) doba revivalov - zopár muzikantov sa ako-tak naučí repertoár nejakej známej skupiny (česť výnimkám), často naozaj na smiešnej amatérskej úrovni „rozdáva kultúru“ po koncertných pódiách a parazituje na tom, čo niekto musel vymyslieť, nahrať, spropagovať a dostať medzi ľudí za svoje peniaze! Preto si naozaj vážime mladých hudobníkov s vlastnou tvorbou, lebo veľmi dobre vieme, čo všetko to obnáša!

Serióznych otázok už bolo myslím celkom dosť. Na odľahčenie rozhovoru. Čo si myslíte o Hip-Hope a Rytmusovi?

Mário Tománek: Ako povedal John Lennon " Ži a nechaj žiť", tak aj my rešpektujeme pôsobenie ostatných kolegov, ktorí dokážu tvoriť a byť počúvaní, vytvoriť si image s ktorým sa stotožní kopa mladých ľudí. Rytmus je toho dobrým príkladom. V každom žánri, aj v hip-hope, či v rape sa nájde určite kvalita, ale aj nekvalita v podobe prázdnych fráz a trápnych póz. Texty niektorých hip-hoperov sú často krát výbornou kritikou nemorálnosti, zvrátenosti, vyzývajú k zmene …je to naozaj dobrá novodobá poetika. Len nechápeme niektorých (v niektorých prípadoch tu má svoje miesto aj Rytmus), že vlastne prečo vulgárnosťami v textoch demoralizujú nezletilé decká, ktoré potom na námestí pod pódiom, za bieleho dňa, spolu so svojim idolom vrieskajú texty, ktoré sú plné pohlavných orgánov a nenávisti. O 20 rokov tie vulgárne decká budú tvorcami vraj nového sveta a my všetci si to zlížeme aj so smotanou. Takýto demoralizujúci zárobok svojim pachom normálnemu človeku pripomína ten povestný Judášsky groš.

Na hudobnej scéne ste viac ako 20 rokov. Nie je to po toľkých rokoch už nuda?

Mário Tománek: Tešíme sa, že stále sme, že sa smejeme stále na tých našich občas infantilných fóroch, že nás nerozdelila a nezabila nenávisť niektorých „odborníkov“ k slovenskej tvorbe, že keď zídeme z pódia, ľudia si pýtajú prídavky (nie na deti) a organizátori sú radi, že nesklamali ľudí a dobre si (nás) vybrali. :o)

Máte nejaký koncert, ktorý sa Vám nezmazateľne vryl do pamäti, na ktorí nikdy nezabudnete?

Mário Tománek: Áno máme! Bol to jeden zimný OPEN AIR koncert v 20 stupňovom mraze a snehovej fujavici, kedy počas nášho vystúpenia bolo celé pódium zasnežené a navyše vypadli tepelné fúkacie zariadenia. Po tretej pesničke Boris pri speve od zimy jódloval ako rodený Tirolák, Miško hral basovú gitaru v rukaviciach, Radko počas koncertu rozlomil úderom zmrznutú činelu, Stanovi zmrzli na synťáku o seba zasnežené klávesy a ja som musel (logicky) hrať na gitare bez rukavíc. Po šiestej pesničke sme koncert museli ukončiť, lebo Mário bol tak dojatý, že mal až slzy v očiach. Mal totiž rozrezané brušká na prstoch, ktoré si rozrezal o struny počas toho šialeného koncertu. Ale mohli sme si aspoň povedať, že sme hrali tak, že až tiekla krv. :o)

Na ktorý festival sa vždy tešíte resp. kam sa radi vraciate?

Mário Tománek: Staromestské slávnosti v Žiline sú pre nás vždy veľkým zážitkom. Aj tento rok bol koncert výnimočný tým, že sme na ňom „svetovo“ odpremiérovali náš nový singel „Môj čas“ pred totálne plným Hlinkovým námestím, kde ho malo možnosť počuť cca 8 000 ľudí.

Máte nejaké zaužívané rituály pred koncertom alebo festivalom?

Mário Tománek: Áno, máme - rýchlo pripraviť „nádobíčko“, nazvučiť, naladiť gitary, rozdať playlisty a šup, lup už sa hrá! :o) Niekedy nie je moc času na nejaké rituály pred koncertom (hlavne na festivaloch), ale po koncerte si vždy po klaňačke podáme ruky a navzájom si poďakujeme – takže to je taký náš rituál, ale až po... :o)

Ako trávite čas na turné okrem hrania na pódiách?

Mário Tománek: Klasicky rockovo! Keď kráčame mestom, tak najskôr hľadáme nejakú dobrú rockovú cukráreň, kde si dáme radi dobré rockové veterníky, lebo chceme ísť do relácie Sladký život naozaj pripravení. :o) So sladkosťami ešte vysporiadaní nie sme, ale s alkoholom už áno. Snažili sme sa ho vypiť, aby sa k nemu mladí ľudia nedostali, ale tento boj s veternými mlynmi sme už dávno prehrali. Preto dnes chodíme po Slovensku, občas robíme motivačné koncerty a mladým o tom aspoň rozprávame. Zdá sa nám totiž , že dnešná mládež chce ten alkohol naozaj vypiť celý.

Posledná otázka. Aké sú Vaše najbližšie plány?

Mário Tománek: Koncertovať a baviť ľudí, prinášať im pozitívne texty, dobro. A v druhom rade presviedčať niektoré slovenské médiá o tom, že slovenská hudba je o niečom! Je o naozaj dobrých textoch, o naozaj výborných autoroch a hudobníkoch. (pozn. vie vôbec priemerný slovenský poslucháč, aké perly ducha počúva v podobe niektorých nových svetových hitov, ktorými ho kŕmia médiá?) A znovu je to o tom, že mladí majú šancu v rádiách počúvať slovenčinu minimálne …vraj nie je čo hrať. O 20 rokov sa dnešní mediálni diktátori, rovnako ako každý obyčajný človek budú rozčuľovať nad tým, že sme národ bez budúcnosti, lebo si nevážime svojich ľudí, národ, dejiny a že sme vychovali decká k plytkosti a bulvárnosti. Bude to tu samé yes, wau, cool a slovenské júj a jéj budú iba smiešne archaizmy. Už dnes im za to naozaj "srdečne" ďakujeme.

Za redakciu CS MUSIC Vám ďakujeme za skvelý rozhovor a prajeme veľa šťastia.

Za CS MUSIC pripravil Marek Tomašek