Rockový fenomén Jiří Schelinger by oslávil 65 rokov. Pripomína ho reedícia zásadných albumov Hrrr na ně... a ...nám se líbí...

Tento rok 6. marca uplynie presne 65 rokov odo dňa, kedy sa narodil Jiří Schelinger, legendárny spevák s nezameniteľným rockovým chrapľákom. V tandeme s textárom a muzikantom Františkem Ringo Čechem a jeho kapelou bol jednou z najvýraznejších postáv československého hardrocku 70-tych rokov 20. storočia. Dva dni pred týmto výročím, teda v piatok 4. marca, vydavateľstvo Supraphon pripomenie Schelingerův odkaz vydaním remastrovanej reedície dvoch zásadných albumov Hrrr na ně... (1977) a ...nám se líbí... (1979), doplnené tuctom ďalších bonusov.

"Zrazu sme s Jirkou vedeli, že sa nám splnil sen. Tá doska bola pre nás strašne
dôležitá, pretože naštartovala Jirkovu popularitu. A rovnako zvlášť preto, že sme dosiahli toho
hrať vlastnú tvorbu ... To bola nádhera. Po toľkých rokoch to začalo mať ksicht a bolo to ako vonku," spomína Schelingerův dôležitý parťák a kapelník František Ringo Čech na obdobie vzniku albumu Hrrr na ně ... v knihe Petra Bošnakova a Milana Schelingera Jiří Schelinger: Život a ... 1951 - 1981.

Ten ponúkol na vtedajší socializmus desať odvážne rachotivých čísel, previazaných svojráznymi nonsensovými prapoviedkami a skupina, ťahaná rytmikou Jiří Stárek (bicie) / Jan Kavale (basgitara) a ozdobená výbornou gitarou Stanislava "Kláska" Kubeša či perkusiami F.R. Čecha, je ideálnou podporou Schelingerova unikátne chrapľavého a nekudrlinkovatého hlasu.

Milovníci hardrocku boli nadšení, avšak dobová kritika ono nadšenie nezdieľala. "Zhrnuté v celkový klasifikačný obraz: pri väčšej obozretnosti, usilovnosti, trpezlivosti a svedomitejšej príprave mohol výsledok vyznieť trochu chvályhodnejšie. Ale hlavu hore! Udelené tri hviezdičky sú vcelku poctivo zaslúžené a do budúcej konferencie možno ešte mnohé zlepšiť. Aby aj páni rodičia mali z vás, milý F. R. Čechu, radosť ako zo skutočnej nádeje vlasti!, " napísal napríklad Josef Kotek v novembrovej Melódii v roku 1977.

Schelinger a Čech sa však diktátom doby nenechali rozhodiť a šli si ďalej za svojim, čo s náležitou ráznosťou dokázali na albume ... nám se líbí ..., ktorý bolo v čase vydania príjemným šokom. Okrem mohutných rockoviek tu nájdete aj poloakustické songy Petra Kalandry, Oskara Petra a Jana Hrubého. Jedna zo šuškánd hovorí, že išlo o isté repertoárové východisko z núdze, no výsledok je celkom mimoriadny. Historicky asi najviac prežité Schelingerovo spievanie, nepochybná sila často nejednoduchých melódií, veľký prísľub pre tragicky, bohužiaľ už nenaplnenú budúcnosť.

"Keď sme dosku počúvali, mali sme z nej veľmi dobrý pocit. A to napriek tomu, že šlo o spojenie rockového mišmašu s akustikou," glosuje prvé dojmy F. R. Čech a zároveň priznáva, že aj tieto pozitívne pocity zo spolupráce ovplyvnili jeho postoj k ďalšiemu fungovaniu v tvorivom tandeme s Jiřím Schelingerem.

"Začal som si stále viac uvedomovať, že z Jirky vyrastá veľká osobnosť, kapele to
skvele šľape, že Perimu prekážam. Konštatoval som to s celkovým uspokojením, pretože mojím snom

bola literatúra, na javisku som bol cez dvadsaťpäť rokov. Chcel som písať texty, knižky, divadelné hry, scénky ... Jirka to vítal, pretože na seba začali narážať naše predstavy. Nebavilo ma jazdiť a začal som sa mu s tým zdôverovať. Hlavne som mu hovoril, aby po tom, ako odídem, dával na seba pozor, pretože keby sa mu niečo stalo, sme v prdeli všetci. Na to mi Jirka odpovedal, že by sa nič hrozné nestalo, pretože by som mohol spievať aj sám."

Aj napriek varovaniu F.R. Čecha to osud zariadil inak a ... nám se líbí ... je tak posledným Schelingerovým regulárnym radovým albumom pred nešťastným aprílovým úmrtím v roku 1981 v Bratislave. Necelých 35 rokov od jeho smrti si ho (rovnako ako Hrrr na ně ...) môžeme pripomenúť v remastri z pôvodných pásov a s časovo súvisiacimi dvanástimi bonusmi, ktoré sú rovným dielom rozdelené na obe CD.