Možno si pamätáš Pop Rock

Už dvadsať rokov máš úsmev dievčaťa
Čo bolo dávno, to sa dnes neráta
Mala si izbu maličkú
A fotku Pink Floyd na tričku

Kde sú tie časy, keď sme nahí
V podkrovnom byte do rána hrali
Lásku z platní a celé dni
Z postele vôbec nevstali

Už dávno núkaš úsmev ženy
Utiekol čas, navždy Ťa zmenil
Dnes so mnou hrávaš inú hru
Z ktorej sa nedá uniknúť

Po rokoch prídu pravdy holé
Chvíľami vie aj život bolieť
No keď zatúžim z klietky von
Vždy spomeniem si na Štokholm

Možno si pamätáš
Ako sme mestom kráčali tmou
Dlane túžbou zlepené
Bolo to dávno, no ja som nezabudol

Dobre si pamätám
Na tvoje ústa neónové
brána von zo všedných dní
Bolo to dávno no ja som nezabudol

Počítaj raz a dva, toto bol náš príbeh príbehov
Na konci príde tma.