raz, dva, raz, dva…
sú dni, keď som jak had zalezený pod šutrom
iba v klude sám zašitý, jak perie pod futrom
tam vytrhnutý z reality riešim iba seba
čo mi je, je a čo naopak neni treba?
robím ozbrojený prepad na moju hlavu
s prehľadom vymazávam veci odsúdené na popravu
idem dvadsať popri stavov, sledujem nočnú bratislavu
číslo bytu keď chceš, more mi napíš správu
potrebujem zahodiť telefón, nechať diár v robote
vypnúť aspoň na víkend, nech som v pondelok zas v pohode
občas už nefunguje hlava, vidím trojmo, nie som stroj
no treba reset dnes v strese nenes, občas treba voľno
vypnúť budík, vstať až vtedy, keď telo nechce spať
celý deň chill out, klud, netreba sa nikam hnať
nechcem myseľ zapájať, ponáhľať sa, naháňať
dnes nemusím zarábať, len sa sám zahrať na pána
a mať tak voľný deň jak myseľ, tepláky a triko
pri tom stole byť s tými, s ktorými by som vždy rád vypol
celý deň jak prestávka, sa tak často nestáva
bez zábran, občas padne, ho celý deň len tak preflákať, á stop!
jebe mi už z dennej rutiny
moja osobnosť sa rozpadá, premieňa v sutiny
som časovaná bomba, cítim vo mne tikať hodiny
keď nezvládam to absorbovať, tak vyzniem jak houdini
hop, teleport do inej roviny
teraz jebem správy jak na vaše krivé noviny
keď chcem, zavriem oči, levitujem kúsok od rokliny
nerušte ma, šiel som meditovať hentam do kotliny
potrebujem zmiznúť z toho kolobehu
sedieť pri vode, pozorovať západ slnka z brehu
vnímať len gril a žrať tú cibuľu jak jablko
vypadnúť a ne vyplakávať jak je všetko na kompót
byť len so svojimi a nemusieť sa krotiť
vyberať si šušne a nemusieť dávať bacha kto ma fotí
nepočítať eurá, centy ani gastráče
len vypadnúť do páče, žrať mamkine koláče
pšššt.. potrebujem také ticho
keď pôjdeš mimo starý daj mi prosím okamžite echo
chcem mať svojich ľudí pri sebe jak doklady
stlačiť reset a stratiť sa jak historické poklady
vedieť ten trik, byť copperfield, mať odkusnuté zo starostí
nesluchaj jak horrified, počuť cvrčkov
vidieť behať veverice
opekať si klobásu, a byť zajebaný od horčice
dnes idem inam, mám deň z inej sféry
je ďaleko od vplyvu mesta za periférie
je ďaleko od čísel zmlúv a sivých neónov
nebyť s obavou zlou, čo je predo mnou
s niekým iným, niekam inam, nech mi nejebe
chvíľu nebyť na mobile online na webe
vnímať letný deň bez oblakov
malý joint z ľuďmi bez odznakov
sú dni, keď som jak had zalezený pod šutrom
iba v klude sám zašitý, jak perie pod futrom
tam vytrhnutý z reality riešim iba seba
čo mi je, je a čo naopak neni treba?
robím ozbrojený prepad na moju hlavu
s prehľadom vymazávam veci odsúdené na popravu
idem dvadsať popri stavov, sledujem nočnú bratislavu
číslo bytu keď chceš, more mi napíš správu
potrebujem zahodiť telefón, nechať diár v robote
vypnúť aspoň na víkend, nech som v pondelok zas v pohode
občas už nefunguje hlava, vidím trojmo, nie som stroj
no treba reset dnes v strese nenes, občas treba voľno
vypnúť budík, vstať až vtedy, keď telo nechce spať
celý deň chill out, klud, netreba sa nikam hnať
nechcem myseľ zapájať, ponáhľať sa, naháňať
dnes nemusím zarábať, len sa sám zahrať na pána
a mať tak voľný deň jak myseľ, tepláky a triko
pri tom stole byť s tými, s ktorými by som vždy rád vypol
celý deň jak prestávka, sa tak často nestáva
bez zábran, občas padne, ho celý deň len tak preflákať, á stop!
jebe mi už z dennej rutiny
moja osobnosť sa rozpadá, premieňa v sutiny
som časovaná bomba, cítim vo mne tikať hodiny
keď nezvládam to absorbovať, tak vyzniem jak houdini
hop, teleport do inej roviny
teraz jebem správy jak na vaše krivé noviny
keď chcem, zavriem oči, levitujem kúsok od rokliny
nerušte ma, šiel som meditovať hentam do kotliny
potrebujem zmiznúť z toho kolobehu
sedieť pri vode, pozorovať západ slnka z brehu
vnímať len gril a žrať tú cibuľu jak jablko
vypadnúť a ne vyplakávať jak je všetko na kompót
byť len so svojimi a nemusieť sa krotiť
vyberať si šušne a nemusieť dávať bacha kto ma fotí
nepočítať eurá, centy ani gastráče
len vypadnúť do páče, žrať mamkine koláče
pšššt.. potrebujem také ticho
keď pôjdeš mimo starý daj mi prosím okamžite echo
chcem mať svojich ľudí pri sebe jak doklady
stlačiť reset a stratiť sa jak historické poklady
vedieť ten trik, byť copperfield, mať odkusnuté zo starostí
nesluchaj jak horrified, počuť cvrčkov
vidieť behať veverice
opekať si klobásu, a byť zajebaný od horčice
dnes idem inam, mám deň z inej sféry
je ďaleko od vplyvu mesta za periférie
je ďaleko od čísel zmlúv a sivých neónov
nebyť s obavou zlou, čo je predo mnou
s niekým iným, niekam inam, nech mi nejebe
chvíľu nebyť na mobile online na webe
vnímať letný deň bez oblakov
malý joint z ľuďmi bez odznakov