Skladba

Uletieť

Hip-Hop

Chcel by uletieť preč z tohto sveta bez nádeje
drží v ruke kompas, ktorý nemá sever
hľadá možnosť, ako získať krídla, šanca zmizla
na riti by chcel prestať sedieť,
chcel, aby jeho život získal význam,
chcel iba vyhrať, pocit slobody, byť slobodný,
do dní, kým sa istá čas jeho života premení v prach,
pýtal sa už miliónkrát, prečo strach?
Prečo strach?
Okrem bolesti a lásky od mami nič nepozná, nepozná,
tá bolesť je hrozná, stále v myšlienkach srdca do bodá,
až do dňa kým neskoná, neskoná.
Chcel robiť hudbu ako možnosť prejavu,
povedať čo trápi ho, úplne bez strachu,
a uletieť z miesta kde nočné mory
strašia ho až kým má pocit, že po tme zhorí.

Bol to chlapec ako každý iný, každý iný.
Celý život iba malý umelec,umelec.
Chcel by ostať navždy silný, navždy silný
a odtiaľto navždy uletieť, uletieť.

Bol to chlapec ako každý iný, každý iný.
Celý život iba malý umelec,umelec.
Chcel by ostať navždy silný, navždy silný
a odtiaľto navždy uletieť, uletieť.

Chodil do klubov so vztýčenou hlavou,
vedel, že to čo robia oni dokáže on ľavou zadnou.
Nemusel nikomu nič vravieť, vedel, že ho budú poznať, vedel, že ho môžu bozať, hudba je mocná.
A on sa jej po nociach skláňal doma,
hľadal čo sa nedá nikdy nájsť v prázdnych očiach,
Pretože nie je moc,ktorá by mu stopla krv na nose
zo skla, umýval ju toľkokrát.
A tie slová preto vybuchovali jak sopka,
nechali ho lietať, tak to slová robia,
bál sa, že by mohli zhorieť do tla.
Preto sa staral o to nech sa cítia mocné a horia,
bál sa ako chalan v ich smeroch roztiahnuť krídla,
je rád, že to prekonal, teraz lieta vo výškach,
s majkom v ruke sa vždy cíti jak...
Drží nebo holými rukami v piči má najviac.
Keď dojde na dosky, tak sa vždy cíti kráľovsky,
jak vystrelený z hlavne , to kráľovstvo je v hlave,
to kráľovstvo je v srdci ,
ak a to necítiš jak on tak mu to nevadí,
iba ho trochu mrzí, že nehľadáš umenie,
že ti stačí aj umelé, že ti stačí aj gumenné,
aj tak nechá to v kľude tiecť.
Volám sa S.U.P.A. ,to bolo je za mňa,
budeš chudobný ak nečekuješ tohto chlapca.

Bol to chlapec ako každý iný, každý iný.
Celý život iba malý umelec,umelec.
Chcel by ostať navždy silný, navždy silný
a odtiaľto navždy uletieť, uletieť.

Bol to chlapec ako každý iný, každý iný.
Celý život iba malý umelec,umelec.
Chcel by ostať navždy silný, navždy silný
a odtiaľto navždy uletieť, uletieť.

Chcel by raz stadeto uletieť, kde úsmevy sú umelé
a trápiť sa do smrti je mu súdené, všetko je skurvené.
Čaká kým ho úsmev unesie na územie bez predsudkov
a v kľude len bude žiť úplne bez súdov,
bez nenávisti, rozchodov.
S úsmevom pred smrťou,
bez detí s drogami, matkami s očami,
v ktorých slzy sú jak láva, ktoré nesú dosť
klamania, sklamania, padania do diery.
Ich život je vždy úžasný a vždy bez dôvery,
chcel uletieť a byť šťastný človek,
chcel uletieť aby stratil bolesť,
no vie, že všade sú prekážky, nenávisť,
no on bojoval až kým tu snahu nestratil,
on ju nestratí lebo si verí...
Musíš si veriť a vtedy si v cieli.

Bol to chlapec ako každý iný, každý iný.
Celý život iba malý umelec,umelec.
Chcel by ostať navždy silný, navždy silný
a odtiaľto navždy uletieť, uletieť.

Bol to chlapec ako každý iný, každý iný.
Celý život iba malý umelec,umelec.
Chcel by ostať navždy silný, navždy silný
a odtiaľto navždy uletieť, uletieť.