Naša malá modrá planéta Zem a na nej každý koho poznáš,
každý koho si kedy poznal, koho budeš poznať,
letíme si vesmírom všetci na jednej lodi,
každý má na starosti jedno veslo, tak to chodí,
môžeš to svoje zahodiť, nechať
to na nás je nás dosť,
my zabereme vieme, že tým staváme ten most,
do sveta kde je všetkým ľuďom krásne,
Jay, brácho si v tom s nami? - brácho jasně!
Môže prísť aj búrka ľudia popadajú cez palubu,
pokiaľ nebudeme jeden tým padneme na papuľu,
máme spolupracovať a ne sa biť jak zver,
ja neskončím kým nezačneme brácho to mi ver.
Žijeme v panelových klietkach na sídlisku,
kde sa pohybujeme jak krysy v bludisku,
kde chce každý získať pre seba ten kúsok syra,
je to závod, v ktorom každý dúfa, že raz vyhrá,
brácho skús sa nad tým trochu zamysleť,
veď občas ani nevidíme pravý svet,
keď rozmýšľaš jak zaplatíš ten vyjebaný šek,
keď rozmýšľaš jak prekonáš tie problémy a stres,
skús sa na to pozreť znova,
má to nejaký zmysel skús sa na to pozreť zhora,
svet sa rýchlo mení, začína nová doba,
kde keš stráca hodnotu a dochádza nám ropa.
Je to zem, z ktorej vzišli sme a do ktorej sa vrátime späť,
tá malá modrá planéta je krásny svet,
tak vzácny kvet preto dávaj pozor kam šlapeš,
bez nej sám skapeš, to už dúfam chápeš,
spája nás jej duch, dáva nám vodu a vzduch,
má nás rada aj keď vracáme jej močku a puch,
máme sa od nej učiť, a ne ju mučiť,
lebo nás môže veľmi rýchlo zrušiť.
Pokud poznáš tak víš, že to není jenom tak,
že to musí někde vznikat má to svůj tok, svůj základ,
je to zařízený měl bys znát, že je to chemie,
že se o ten vzorec špatně staráme a ničíme,
všechno kolem sebe války kvůli barvám, moci, víře,
kvůli věcem co jsou nepodstatný,
pro ty chvíle, zamyslet se neumíme,
můj děda to řekl krásně,
ty sám musíš od základu poznat hlavně sama sebe,
pak ti dojde, že místo drahých věcí,
jsou cennější ty věčný, ne ty věcný,
co zmizej ihned po příchodu krizí,
je to můj sen pozval jsem homies vidíme to jako jeden,
tenhle track je silnej jako pohled z hora na Zem,
chci tam letět nechat se výst tou touhou,
potom aby všichni pochopili, proč vziknul život,
kdyby viděli planetu z prostoru, kde je nic,
cejtili by krásu už by neničili víc.
Stačí pohľad zhora, opustiť telo a ísť,
bez víz a povolení za tým čo musí prísť,
čo musí najavo vyjsť, pokiaľ máme ísť vpred,
ne ako škodlivý vred, čo zahubí tento svet,
ale jak vyspelý druh, čo myslí na čistý vzduch,
v zdravom tele, zdravý duch, nedá sa prekročiť ten kruh,
nedá sa pozerať a nespraviť nič, keď veci nefungujú,
tí čo to spôsobujú, presne to potrebujú,
a ľudia ďalej konzumujú každý nový tovar,
vďaka, že je tu aspoň tá stará dobrá Coca-Cola,
ľudia sa stále boja zodpovedne začať znova,
na chvíľu zastaviť a pozrieť sa na všetko zhora.
Je to zem, z ktorej vzišli sme a do ktorej sa vrátime späť,
tá malá modrá planéta je krásny svet,
tak vzácny kvet preto dávaj pozor kam šlapeš,
bez nej sám skapeš, to už dúfam chápeš,
spája nás jej duch, dáva nám vodu a vzduch,
má nás rada aj keď vracáme jej močku a puch,
máme sa od nej učiť, a ne ju mučiť,
lebo nás môže veľmi rýchlo zrušiť.