Život z nás robí to, čo nejsme a nechceme byť.
Musíš sa naučiť, jak sám chceš žiť.
Nikto ti nedá návod, nepomôže nič.
Nespoliehaj sa na nikoho, je to fakt v piči.
Si sám, nikto ti nedá ten rozum, niektoré veci musíš chápať jak posun.
Aj keď to nevyzerá, práve to je osud.
To sú tie veci, ktoré dopredu ťa kopú.
Aj keď to bolí ale musíš nad tým vyhrať.
Jak som už povedal cháp, život je freestyle.
Šak vieš sám, s čím, jak musíš vedieť žiť a nikto to nevyrieši si tu len ty, vstaň!
Keď padáš, to je jediná rada, inak si sám, inak si sama.
Každý má v sebe radar a každý nájde, čo hľadá, keď to naozaj cíti.
Nesmieš to siliť.
Kľud, nádych, výdych.
Poď, dýchaj!
Cítiš, neni to pýcha.
Musíš vážiť si seba, než si vážiš druhých a vieš zo seba všetko to najlepšie žmýkať.
Čo dáš dostaneš, vtedy nachádzaš význam.
Život nás sáče a ne každý z nás je, taktiež vyvinutý, tak že to chápe...
a ne každý zvládne, to čo mu dá ten osud a nehľadá chybu len tápe, sám v sebe tam,
kde je zásek a práve nevymotáš sa z toho sám bez tej práce a láme sa nejedna hlava,
keď nechápe sám, každý z nás celý ten zámer...
Občas zostávaš a zostávaš sám na rozhodnutia nastáva osobná dráma.
Už neni prvá dáma, kráľ zostáva sám a preteká cez okraj vyliata hrádza.
Vstávaj, musíš sám sa tam občas hodiť do vody, vtedy najlepšie naučíš sa plávať.
Keď musíš tak kráčaj, bež na tie schody...
hovorím len metafory aby si ma chápal.
Musíš sa naučiť, jak sám chceš žiť.
Nikto ti nedá návod, nepomôže nič.
Nespoliehaj sa na nikoho, je to fakt v piči.
Si sám, nikto ti nedá ten rozum, niektoré veci musíš chápať jak posun.
Aj keď to nevyzerá, práve to je osud.
To sú tie veci, ktoré dopredu ťa kopú.
Aj keď to bolí ale musíš nad tým vyhrať.
Jak som už povedal cháp, život je freestyle.
Šak vieš sám, s čím, jak musíš vedieť žiť a nikto to nevyrieši si tu len ty, vstaň!
Keď padáš, to je jediná rada, inak si sám, inak si sama.
Každý má v sebe radar a každý nájde, čo hľadá, keď to naozaj cíti.
Nesmieš to siliť.
Kľud, nádych, výdych.
Poď, dýchaj!
Cítiš, neni to pýcha.
Musíš vážiť si seba, než si vážiš druhých a vieš zo seba všetko to najlepšie žmýkať.
Čo dáš dostaneš, vtedy nachádzaš význam.
Život nás sáče a ne každý z nás je, taktiež vyvinutý, tak že to chápe...
a ne každý zvládne, to čo mu dá ten osud a nehľadá chybu len tápe, sám v sebe tam,
kde je zásek a práve nevymotáš sa z toho sám bez tej práce a láme sa nejedna hlava,
keď nechápe sám, každý z nás celý ten zámer...
Občas zostávaš a zostávaš sám na rozhodnutia nastáva osobná dráma.
Už neni prvá dáma, kráľ zostáva sám a preteká cez okraj vyliata hrádza.
Vstávaj, musíš sám sa tam občas hodiť do vody, vtedy najlepšie naučíš sa plávať.
Keď musíš tak kráčaj, bež na tie schody...
hovorím len metafory aby si ma chápal.