Skladba
V ovzduší nozdry tušia
vôňu potu podpazušia,
ktorú tak dobre poznajú.
Hlasivky nalepené k ušiam
zmôžu sa už na len:
Turuturutú
Z beľma vo vyvrátených viečkach
gúľa sa, gúľa slaná riečka.
Špic jazyka ju zachytí.
srdca-chlopne v sluchu búšia,
kým dunenie neprerušia
pery, čo šeptom hmkajú:
Turuturutú
A nechty sťa ostré nože
vryjú sa do krvy, kože.
Bolesť je jazvám odmenou.
Ďaleko do dňa,
podel sa o mňa,
tebou povoď ma!
Vrúť sa do mňa v cvale
a rob mi to stále!
Na koberci!
Na kredenci!
Vo výťahu!
Na schodoch!
V bráne!
A rob mi to stále!
Stále!
Stále!
Stále!
Všetko mi povedz,
všetko si povieme!
Len jedno nie.
Čo tam po mene...