singer

Marek Brezovský



Birth: 15.04.1974, Bratislava, Slovakia



Marek Brezovský

Buď správcem tohoto profilu


Marek Brezovský (* 15. apríl 1974, Bratislava – † 22. jún 1994, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ, spevák, klavirista a textár. Patril medzi najpozoruhodnejšie talenty na domácej hudobnej scéne 80. a 90. rokov. Zomrel ako dvadsaťročný na predávkovanie sa heroínom z vlastnej vôle. Jeho otcom je hudobný skladateľ Ali Brezovský, matkou textárka Vlasta Brezovská, sestrou speváčka, textárka a prekladateľka Mirka Brezovská.

Hrob Marka Brezovského na Cintoríne Slávičie údolie v Bratislave
Za svojho života Brezovský nevydal žiadny samostatný album, jeho hudba sa začala šíriť medzi poslucháčmi až po jeho smrti najmä zásluhou jeho otca Aliho, ako aj blízkeho priateľa a spolužiaka Oskara Rózsu.

Marek Brezovský začal v piatich rokoch študovať hru na klavír u Viery Kardošovej na Ľudovej škole umenia v Bratislave. V rokoch 1988 – 1992 bol poslucháčom Konzervatória v Bratislave, kde študoval kompozíciu u Stanislava Hochela, neskôr u Petra Martinčeka. Od roku 1993 študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde pokračoval v štúdiu kompozície u Vladimíra Bokesa.

Prvým hudobným zoskupením, v ktorom Brezovský účinkoval, bola detská skupina Kamaráti. Počas štúdia na Konzervatóriu založil Súbor súčasnej hudby, v ktorom pôsobil ako klavirista a komponoval preň klasické hudobné diela. Založil tiež prog rockovú skupinu Art M Trio. V tomto období vznikli mnohé piesne a diela, ktoré sú sčasti zachytené na posmrtne vydaných albumoch Hrana (1999) a Komorná hudba (2004). Ďalšou hudobnou formáciou, v ktorej pôsobil, bola punk rocková skupina Avanavany. Poslednými kapelami, s ktorými Brezovský hrával, boli New Romantic Band a bezmenné zoskupenie pod vedením Romana Andora.
Jedna z jeho posledných spoluprác bola s bratislavským divadlom GUnaGU, pre ktoré napísal a nahral hudbu do predstavenia Pressburger Blut (1994).[2] V roku 2000 vznikla z Brezovského archívnych materiálov scénická hudba k divadelnej inscenácii Antona Pavloviča Čechova Čajka, ktorá mala premiéru v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. Nedokončený zostal hudobný film Muzikál v produkcii Slovenskej televízie, pre ktorý Brezovský napísal piesne.
Jeho najbližším spolupracovníkom bol generačne spriaznený priateľ a hudobník Oskar Rózsa, ktorý neskôr produkoval album Hrana obsahujúci výber z Brezovského art rockovej tvorby a koncertný album Hrana: Live 2012. Brezovského skladbu „Venované nešťastiu“ zaradil aj do svojho vysokoškolského absolventského koncertu s filharmóniou, ktorú dirigoval.

Brezovského hudobná pozostalosť podľa slov jeho otca obsahuje dielo v rozsahu 16 CD, na ktorých je zachytená jeho art rocková tvorba pre amatérsku skupinu zo skúšok. Sú tu tiež koncertné nahrávky i jeho hudobné nápady a improvizácie tak, ako si ich zaznamenal na magnetofónovú pásku. Rózsa v roku 1999 uviedol, že materiálu je na desať platní, päť symfónií a šesť muzikálov.
Prierez jeho kompozícií v oblasti populárnej hudby je zachytený na neoficiálnom štúdiovom dvojalbume Chcem byť sám (1994), ktorý krátko po Markovej smrti zostavil pre najbližších jeho otec Ali Brezovský.

Okrem skladieb na vydaných albumoch a zrealizovaných scénických projektoch je známych jeho niekoľko ďalších piesní: „Tak sa stále pýtam“, „Diaľky sú blízko“, „Rock 'n' Roll“, „Kamarát“ či „Myška Iveta“. Brezovský ako člen detského zboru spieva i v znelke televízneho pásma pre deti a mládež S batohom cez hory (1983), ktorej autorom je jeho otec Ali.

Pamiatke Marka Brezovského je venovaná skladba „Neni toho vela“ (sic) v buklete albumu Whisky (1999) od speváka Whiskyho. Odkaz na Brezovského možno nájsť v texte ku skladbe „Smrť“ na albume Štvorka (2014) od skupiny Slobodná Európa.
2017-03-28, martin