Dlhý pochod – Psychologický teror, ktorý nás dostane až na hranicu šialenstva

Pondelok 8. septembra 2025 mal byť dňom, keď sme sa tešili na predpremiéru filmu Dlhý pochod v Eurovea. Namiesto pohodlnej cesty autom sa však náš večer zmenil na desivú predohru. Policajná hliadka nám na Pribinovej ulici zastavila cestu. S chladnou tvárou nám oznámila, že oblasť je uzavretá pre nájdenú bombu z druhej svetovej vojny. V momente, keď sa nám pred očami zrútila pôvodná trasa, začal sa náš vlastný „pochod". Museli sme obísť centrum, prejsť cez Apollo most, prejsť celou Petržalkou a vrátiť sa späť po Novom moste na Dostojevského rad. Každý krok nás približoval k neistote. Cesty, ktoré sme bežne ignorovali, sa zrazu stali našim vlastným „pochodom". To, čo sa na plátne malo odohrať ako desivá fikcia, nám realita pred premiérou ukázala na vlastnej koži. Až vtedy sme pochopili, že ten najväčší teror sa niekedy neskrýva vo filme, ale priamo na ulici.

Už desaťročia sa hovorilo, že táto kniha je nesfilmovateľná. Psychologický thriller, ktorý namiesto pretekov s časom ponúka pomalé, monotónne a neúprosné putovanie. Dielo, ktorého najväčšou silou nie sú akčné scény, ale vnútorné myšlienkové pochody hlavnej postavy. Práve preto je príchod filmovej adaptácie Dlhého pochodu od Stephena Kinga udalosťou, ktorá lákala rovnako fanúšikov, ako aj skeptikov. A režisér Francis Lawrence (známy z filmov ako Ja, legenda a séria Hunger Games), preukázal, že je skutočným majstrom napätia. A nielenže túto nemožnú úlohu zvládol, on z nej vytvoril majstrovské dielo.

Dlhý pochod nie je o tom, ako prežiť. Je o tom, čo sa s tebou stane, keď si pripustíš, že tvoja cesta už nemá cieľ, ale len zničujúci koniec. Film nás vrhá priamo do dystopickej nočnej mory, kde sto mladých chlapcov dobrovoľne nastúpi do súťaže, kde je jedinou odmenou prežitie a jedinou prehrou guľka do hlavy. Lawrence sa múdro rozhodol nepoľaviť z brutality predlohy. R-kový rating a nekompromisné zobrazenie každej vyčerpanej chôdze, každého potknutia a každého pádu robí film silným zážitkom. Necítite sa ako divák, ale ako jeden z kráčajúcich. Každý ďalší kilometer je fyzickou aj psychickou skúškou.

Režisér sa namiesto davových scén sústredí na ústredných päťdesiat chlapcov a na ich tváre. Vďaka tomu je každé „vykúpenie" osobnou ranou. Cooper Hoffman (známy z filmu Licorice Pizza) v úlohe Raya Garratyho je fenomenálny. Jeho pohľad postupne stráca nádej, je preniknutý únavou a bolesťou. Uveríte mu každú sekundu jeho utrpenia, každú halucináciu a každú chvíľu strachu. Vytvára tak najsilnejšieho a najkomplexnejšieho hrdinu filmového roku. Nemenej pôsobivý je aj Mark Hamill (navždy spojený s rolou Lukea Skywalkera zo série Star Wars), ktorý v úlohe Majora predvádza chladnú a neľudskú autoritu. Jeho prítomnosť na plátne naháňa strach a je dokonalým stelesnením systému, ktorý bezcitne obetuje životy pre zábavu más.

Analógia s dnešnou dobou: Mrazivá realita za hranicami plátna

Skutočná sila Dlhého pochodu nespočíva len v jeho filmovom spracovaní, ale aj v jeho prekvapivej nadčasovosti. To, čo sa na plátne zdá byť dystopickou fikciou, až mrazivo pripomína niektoré aspekty nášho súčasného sveta.

Film funguje ako temné zrkadlo pre našu posadnutosť mediálnym šialenstvom. Pochod je neustále vysielaný do celého sveta. Kamery a drony sledujú každý krok, zatiaľ čo davy fanúšikov povzbudzujú a prežívajú drámu z pohodlia svojich domovov. V dnešnej dobe, kde reality show, neustále livestreamy a online súťaže lákajú milióny divákov, sa hranica medzi zábavou a utrpením stiera. Tlak na výkon, neustále porovnávanie sa s ostatnými a vidina okamžitej slávy sa stávajú novodobou formou pochodu.

Zároveň film predstavuje desivú analógiu s autoritatívnymi režimami a ich kontrolou nad obyvateľstvom.Postava Majora nie je len bežným antagonistom, ale symbolom absolútnej a neúprosnej moci, ktorá nevyžaduje logiku, len poslušnosť. Vidíme to v rôznych kútoch sveta, kde sú jednotlivci nútení podvoliť sa iracionálnym pravidlám a prejsť „pochodom" života, zatiaľ čo vlády bez akýchkoľvek výčitiek obetujú ľudské životy pre vyššie záujmy.

Lawrenceov Dlhý pochod nie je film, pri ktorom si oddýchnete. Je to klaustrofobická a desivá cesta do hlbín ľudskej psychiky, ktorá sa sústredí na to najhoršie v nás. Ukazuje nám, čo sme ochotní urobiť pre chvíľu slávy, pre prežitie, alebo pre to, aby sme dokázali, že sme silnejší.

Film je majstrovskou adaptáciou, ktorá presahuje akčnú zábavu a stáva sa nadčasovým varovaním pred zverskosťou, ktorá drieme v každom z nás. Je to povinná jazda pre všetkých fanúšikov Stephena Kinga a temných psychologických drám.

Autor: Marek Tomašek, CSMUSIC