Skladba

Tváre slobody

Pop

Vidím vás, ako ste tam vtedy stáli,
novembrový severák, no pevné odhodlanie v tvári!
Netušiac, čo povie zajtra ráno súdruh v práci,
netušiac, či zajtra nebudete zase štvanci.

68 až 89 – chorá doba!
Tých dvadsať rokov stratených sa nesmie zopakovať!
Ľudia sú unavení, nemá to kam pokračovať.
Vy ste nám to vybojovali. Je čas vám poďakovať.

Krajina odetá do zamatovej róby
sa konečne po rokoch vracia na mapu Európy.
A to bolo viac jak len pečiatky do pasu,
viac jak ten kazeťáčik z viedenského Mexikoplatzu.

Viac ako čokoľvek na svete, čo sa dá kúpiť,
ľudská sila v holých rukách a na štrngajúcom kľúči.
Vybojované, stále nie dobojované.
Zlo visí stále vo vzduchu, lebo je dobre chované.

Keď nestačí len dúfať, treba tam stáť,
a vykričať si pľúca, lebo je sa o čo báť.
Ten chladný vietor fúka, ty nastavíš tvár,
ak pre nič iné, tak kvôli nám, kvôli nám.

Áno, máš pravdu, nebol som tam – bingo!
Nemám to v pamäti, aj keby som krvácal ginko.
Nemyslel som na budúcnosť, mal som tri.
Po rokoch chápem, že za tú našu ste tam stáli vy.

Nešlo o mená, účes, pôvod ani o body,
všetci ako jeden a v rukách kľúče od slobody.
My sme iba jej deti,
vám sa to podarilo bez mobilov a sociálnych sietí.

Môžem byť múdry jak sova,
no ťažko by som sa živil hudbou bez slobody slova.
Bolo to o vás, no nemuselo to vyjsť,
stáli ste tam s vedomím, o čo všetko môžete prísť.

Možno je to ten pán a vedľa pani,
vďaka ktorým dnes nemusím snívať o slobodnom cestovaní.
Neviem, či by som sa vtedy vedel správne zachovať,
no najmenej, čo môžeme pre vás spraviť, je vám ďakovať.

Keď nestačí len dúfať, treba tam stáť,
a vykričať si pľúca, lebo je sa o čo báť.
Ten chladný vietor fúka, ty nastavíš tvár,
ak pre nič iné, tak kvôli nám, kvôli nám.