Skladba

Tik tak

Hip-Hop

Toto je príbeh muža, ktorý padá z vežiaka v päťdesiateho poschodia, a ako tak padá, stále si opakuje: „Zatiaľ je to dobré, zatiaľ je to dobré, zatiaľ je to dobré“ Dôležitý predsa nie je pád, ale dopad.

Pisálek z kaviarne vie o tom holú piču,
jak mi cigáni z osady stokrát zbili sesternicu.
Žiadne 'sorry za výraz', tak im tu vravia všetci,
jebať vašu korektnosť, mením ju na pol deci.

Nech sa aspoň na chvíľu dostanem odtiaľ von,
problémy klopú zvnútra na hlavu, mám ju jak slon.
A ten nevinný hejt je pre mňa nádych,
potrebujem ventil, inak sa v tom vašom krásnom svete zbláznim!

Áno, ja som rasista a čo má byť?
Len si chránim svoju krajinu a svoju riť.
A ten komediant sa mi cez telku smeje do tváre.
Nech si dôjde zaboxovať do krčmy ku nám na Tále!

Som celý život robotník a žiadny broker,
stojím v šóre u doktora, nemám kartu pro care,
každý mesiac tŕpnem, či mi peniaze vydržia do mzdy,
som hladný, chcem si život namazať chuťou pomsty.

Lebo chladnička prázdna, nenasýti ma láska,
ani slniečkarske rečičky - obohratá páska.
Jebem vašu slušnosť a vaše vysoké školy!
Tam máte, a just ho budem voliť!

To máte za to, že som pre vás vzduch. Som váš osud a visím na vlásku. Problémy sú jednoduché, riešenia však žiadne, všetci iba čakáte, kedy na vás spadne.

Dobre, hovoria, že s vami máme diskutovať,
všetci sme si vraj rovní, tak k sebe máme pristupovať.
Stokrát som si hovoril, že tento dialóg je zbytočný,
poviem ti príbeh, než sa zase vytočím:

mal som tak pätnásť, prišiel romák, videl som ho prvýkrát,
po otázke 'mal si problém?' prišiel na rad tvrdý hák.
Pekne to zo mňa lialo, nemýľ si to s potom.
O pár deci krvi ľahší, čo koho potom?

No v tom, dosť blbé deja vu, prišiel ďalší,
skoro rovnako tmavý, no tak o tridsať kíl ťažší.
Prevrátil som očami, toto tu už raz bolo.
V duchu som sa prežehnal a čakal ďalšie kolo.

No namiesto otázky, či mi bolo málo,
sa ma kulturista slušne opýtal, čo sa mi stalo.
Ja prstom na chlapca, neviem čo mu povedal. No od tej chvíle
ma ten Tyson so sklopeným zrakom obchádzal na míle.

Toľko úvod k tvojmu rasizmu – jednému vrecu,
prestaň nenávidieť z princípu a nesúď!
Baví ťa vykrikovať 'žídáci, cigáni, negrino!',
bol si ticho, keď náš biely bulo ubil Henryho.

Koľko priniesol fúzkatý psychopat smrti a biedy
a hádaj čo! Už to máš? Áno, bol biely.
Tak isto Stalin, Lenin, Breivik,... zoznam nekonečný.
Podľa tvojho kľúča by sme sa tu mali nenávidieť všetci.

Viníš novinárov zo lží a poloprávd,
no fandíš náckovi, čo veselo popiera holokaust.
A keď sa hrdinu spýtajú, o čom beží,
zrazu nevie, neni historik, on vtedy nežil.

Bojíš sa imigrantov, že vraj chcú naše ženy a zdroje,
toleruješ folklór buchnúť po stole a potom tej svojej.
A zatiaľ, čo ťa strašia so zlými utečencami,
najväčšia hrozba na nás číha z vnútra, sme ňou my sami.

Viem, že moja budúcnosť po tejto slohe neni ružová.
Začnete mi vypisovať správy ako Zsuzsová.
Nenávisť vám chladničky nenaplní, choď voliť!
Ale takí, ako oni, tu už párkrát boli.

To máme za to, že sme nepoučiteľní. Za naše slabosti, ktorým ostávame verní. Chceme riešenia jednoduché, no problémy sú riadne. Je len otázkou času, kedy to na nás spadne.To máme za to, že sme nepoučiteľní. Za naše slabosti, ktorým ostávame verní. Krátkozraké riešenia nás doviedli až na dno, už nemusíme počítať práve to na nás...