Skladba
Túto skladbu chcem venovať všetkým deťom zo sídliska.
Toto je pre nich.
Toto je o nich.
Vyrastajú z betónu, bez zelene,
bez otca a matky, ktorá ich vedie.
Pohybujú sa v prostredí bez lásky,
bitky, fľašky, drogy a hádky.
Deti, poznajú tie veci,
otec bije matku, brat sa z drog lieči.
Deti, vidím ich na sídlisku,
má 10 rokov, nadáva, má cigaretu v pysku.
Od detstva poznajú trávu a pervitín,
vidím ich na ulici v škole ich nevidím.
Deti, majú smutné oči,
keď sa k nim prihovorím pohľadom vybočí.
Sú spolu v noci, v noci pri hudbe,
flákajú sa po nociach v biednej bunde.
Sú zanedbané, vulgárne a nevzdelané,
chodia kradnúť do obchodov, tak boli vychované.
Vychovala ich ulica, prostredie,
nevedia, tá cesta nikam nevedie.
Také sú deti, deti betónu,
nemajú dokončenú ani základnú školu.
Povedzte sami keď chodíte ulicami,
všímate si deti, ktoré stoja pod bránami?
Robíte niečo pre to aby to tak nebolo,
alebo sa vyhýbate zatvárate svoje oko.
Povedzte sami keď chodíte ulicami,
všímate si deti, ktoré stoja pod bránami?
Alebo si zatvárate oči,
nevidíte deti, ktoré žijú v noci.
Sú to deti, deti betónu,
poznajú bolesť, bolesť, chudobu.
Sťažovať sa nemajú komu,
tak aspoň robia zlobu.
Sú to deti, deti betónu,
poznajú bolesť, bolesť, chudobu.
Sťažovať sa nemajú komu,
tak aspoň robia zlobu.
Sú to deti, není to ich vina,
že ich zanedbala vo výchove ich rodina.
Každé dieťa si svoje sny sníva,
na charakter ti rodina najviac vplýva.
Spoločnosť tie deti splodila,
hlupák sa s predsudkami na nich díva.
Nemôžu za to, že nemajú otca, mamu,
nikto sa im nevenuje, tak si vymýšľajú, klamú.
Flákajú sa ulicami.
Flákajú sa ulicami a robia zlobu,
aspoň vidíte že akú máme chorú dobu.
Sú to deti, potrebujú lásku,
zatiaľ dostali od života iba facku.
Sociálna pomoc a detské domovy,
láska je cudzí pojem, nevedia že o čom hovorím.
Poznajú akurát zákony, predpisy
chceš decko na, tu máš, vezmi si!
Nie sú podstatné slová ale činy,
je jedno či je dieťa z Kysúc alebo z Číny.
Všade na svete sú rovnaké príčiny,
základné chyby začínajú vždycky u rodiny.
Preto odkaz je jediný,
deti nemôžu, za to kde sa narodili,
ale môžme byť len my sami, (my)
inšpiráciou pre nich jak majú byť vychovaní.
Inšpiráciou pre nich jak majú byť vychovaní.Fénix.