Skladba
Ten kameň čo nosíš v srdci neustále máš,
no vieš že nemusíš sa báť,
vieš že sa zmení sám na prach…
Keď svoj svet otočíš okolo vlastnej osi, vieš,
že už nemusíš ho niesť,
a vtedy prestaneš sa báť
že túžba čo v sebe skrývaš je len opustený tieň,
a nádej čo v srdci mávaš je iba vymyslený sen.
Nie som jediná z nás,
čo skrýva sa pred búrkou,
keď dážď z mokrých slov
sa objaví v nás
Nie som jediná z nás,
čo vníma svet očami,
ktorými vidí svoj svet snov,
a len to dobré v každom z nás,
Nie som jediná z nás
Čo sa pýta všetkých ľudí čo sú mokrí
zo spŕšky slov čo na každého prší,
či sa dá nájsť v rieke poloprávd svoju vlastnú tvár,
a či sa môžem prestať báť…
že túžba čo v sebe skrývam je len opustený tieň,
a nádej čo v srdci mávam je iba vymyslený sen…