Skladba

Keď už neviem jak ďalej

Hip-Hop

Ži tak, nech ťa to nepochová,
to nechaj na osud,
na život v okovách.
Tradícia je to, čo sa dochová
a výdrž to, čo ťa to núti robiť odznova.

Zdá sa mi, že mám sto nôh a sto rúk,
za rýchlosť pár pokút,
vtedy potrebujem vypnúť.
Bežím s rukami na brade do tmy,
nech tam môžem vdýchnuť,
pokoj, dať pohov mojim krokom.
Aj keď bežím, oddychujem – ustáva pochod.
Jedno telo, jedna myseľ, jeden pôvod.
Energiou nemrhám,
ju rozkladám.
Preto cez deň vládzem a noci tiež zvládavam.
Preto bežím a nezaspávam,
preto čím ďalej tým menej nadávam.
Hľadám zmysel – to neni sopeľ,
čo by tu visel.
Pre každého je iný.
Čo si si myslel?
Nehľadám patenty.
Počúvam okolie, no nič neni isté.
Nehľadám súperov.
Oni ako keby hľadali mňa.
Moja cesta je priama,
no každú chvíľu je križovatka.
Každý má záujmy. Doba je taká
a mňa zaujíma,
kedy prestanú byť záujmy
a ľudia sa začnú zaujímať,

Ži tak, nech ťa to nepochová.
To nechaj na osud, na život v okovách.
Tradícia je to, čo sa dochová
a výdrž to, čo ťa to núti robiť odznova.

Keď už neviem, jak ďalej a hľadám písmená v knihách,
obraz mám rozostrený.
Ľudia volajú a chcú mi pridať,
chcú ma vídať,
niekde posúvať náš spoločný prípad.
Začínam si zvykať na samotu
a nechcem ich vnímať.
Akoby bez rešpektu si myslia,
že som dokonalý stroj.
Staviam pred seba múr,
no je priehľadný jak dáky závoj.
Už neviem jak povedať: “Dosť!”
Už je toho moc,
cez deň, či noc.
Neviem čo je hlad,
kto je brat,
a za jak dlho Kat bude chcieť mňa si vziať.
Preto keď neviem jak ďalej, už nechcem sa hnať.
Viem že nemám to vzdať.
Vydržím!
Do duše a tela budem chcieť pokoj si priať.
Poprosím vstať, vážení, nechajte ma vydýchať!
Otočte sa iným smerom,
nechcem sa už viac vyplytvať.
Moja myseľ potrebuje pokoj.
Je mi fuk,
či idem s dobou.
Potrebujem pohov,
by som sa pohol z toho,
by som mohol v poho koncentrovať v silu.
Stres ju bere každú chvíľu,
sa môže stať, že príde výbuch.
Ale čo, keď tie stavy prídu?!