Skladba

Zrkadlo (feat. Disharmónia)

Hip-Hop

prebúdzam sa na podlahe, kde som? v neznámom bare
v zrkadle na strope vidím odraz svojej tváre
pýtam sa ťa zrkadlo, čo bude ešte ďalej
kolko toho vydržím, kedy vydýchnem a skapem?

som zvedavý a chcem vedieť, čo sa udeje zajtra
nemám kryštálovú guľu tak sa pýtam zrkadla
budeme aj my niekedy bohatí a slávni
budeme mať niekedy štúdiá namiesto spální?

mám stovky otázok, chcem poznať odpoveď na všetky
dostal som stovky sľubov, splnia mi ich? a kedy?
vír myšlienok v hlave mi už vyhadzuje zmysly
bezvládne padám na zem a potrebujem kyslík!

mám halucinácie, vidím sa o pár rokov starší
tento mixtape je už minulosť, každý ma dvadsať ďalších
vydavateľstvá sú naše, my sme tento žáner
všetko čo od nás vyjde je zaručený šláger

už nemám miesto na stenách pre diplomy a ceny
platina je samozrejmosť, úspech máme zaručený
svet sa krúti kolo nás, sme stredobod diania
tento život sa mi páči, len aby to bola pravda

ale nie, preberám sa, som tam kde som vždy bol
pozerám sa do zrkadla neprítomným pohľadom
rozmýšľam či zažijem to, čo som práve videl
zrkadlo, zrkadielko, povedz mi, či to vyjde

ležím v zrkadlovej sieni, okolo mňa nikto není
zaspávam, a zobúdzam sa až vo vlastnom snení
obzerám sa okolo, vidím cudzieho človeka
už to nie je ten čo sníval, kámo, nie, už nelietam

už snívam reálne, aj keď občas to nejde
hovorí za mňa sen ako za hviezdy playback
vidím sa na pláži s príliš červenými očami
doma za klavírom robiť hudbu, čo ťa očarí

pred pár rokmi sme snívali o prvom koncerte
dnes to vieme zajebať a to pekne decentne
keď sa pozriem do zrkadla vidím sny, vidím sny
zatiaľ ich snívam ale neviem, čo bude o zopár dní

preto robím všetko tak, aby sny boli reálne
no a tie čo nevyjdu, za tie si nájdem náhradné
no a tie čo nevyjdu, za tie si nájdem náhradné
dramatikz mixtape 2007

čas sa zastavil a hodiny už prestali tikať
sám sa čudujem, že ma niekedy už netrafil infarkt
vzduch je ťažký, nejak sa mi ho už nedarí dýchať
hlavou mi zatočí trikrát a už bezbranne spinkám

zrejme snívam, vidím sa hladieť do zrkadla
a je tu depresia, cítim sa jak vtedy – terčom pohŕdania
v zrkadle vidím chlapca čo si vytrpel viac než dosť
a osud sa k nemu správal vždy tvrde viac než dosť

no nech sa dialo čo sa dialo, vždy si vravel „zvládnem to!“
a nechcel skončiť ako týpci na tráve a na liekoch
možno v tom vidíš seba, ale tu hovorím o mne
o mňa sa príliš netráp, ostaň pokojný, dobre?

moje detstvo nebola ružová záhrada ale jurský park
som tam kde som, pozri na mňa, nie som žiadna pusinka
nemám chuť to rozoberať, snažím sa zabudnúť
vždycky píšem o tom nerád, sústredím sa na hudbu

zrazu vidím záblesk, vraciam sa v priestore a čase
opäť cítim sa zle v realite čo spaľuje jak laser
ďakujem krásne zase, už sa chcem prebudiť
som naspäť a v zrkadle zazriem výraz bezduchý

oči mám podliate krvou, možno raz dopadnem tvrdo
je to ozaj len hrdosť? a som ozaj len zmrdom?
mám v piči čo si myslíš, som zeus, boh, budha, alah
som bojovník čo ide do vojny a drží v rukách kalah

a dovol mi, á? alebo nejdem sa prosiť
chceš nás odstaviť? jebe ti? preber sa, kto si…
chceš nás odstaviť? jebe ti? preber sa, kto si

zrkadielko, zrkadielko, povedz kto je naj
zrkadielko, zrkadielko, prosím neklam, aajt
lebo ja stále vidím v tebe toho tina
akého mamina vypustila na svet von

skoro dvadsaťdva no stále som
rovnaké hovado plné nápadov, nezapadol som medzi vás
nie! lebo som drzý fas
yea! viac intelektuál a nie primitív! primitív!

v pätnástich síce z ganje vymletý, vymytý
chalani s ktorými som kuril teraz jebú pervitín, fuj!
viem byť nepríjemný ako žuvačka vo vlasoch
svojim luďom verný jak gatiam opasok

som jak soľ, sama o sebe je hnus
ale hranolky bez nej sú jak bez vodky rus
a už ma neraz napadlo
že sa tak milujem, že asi pomilujem zrkadlo