Skladba
V plesových šatách bielych
a s tvárou ako stena
každý deň v kine sedí
Pomätená
Na plátno ticho hľadí
a vníma ako nemá
nudný dej nudných filmov
Pomätená
Z kabelky vyťahuje oriešky s čokoládou
bábiku položí si na kolená
potom jej niečo šepká
a nežne pohladí ju
Pomätená
Za chrbtom smejú sa jej
ťahajú ju za vrkoče
Vedia že vlastne ani seba nemá
Na kabát maľujú jej
bavia sa z cudzej kože
Na čelách ukazujú
Pomätená
Nevie sa ničím brániť
nechápe čo je v ľuďoch
nejasne ich zlo duší
Pomätená
Niekto je nejde chrániť
nechápe ten jej smútok
nik nevie čo má v duši
Pomätená