Skladba
Ideme ulicou a teba náhle niet,
v tom sa za sklom vynorí tvoja rozmazaná tvár,
všetko zostalo stáť prestal sa krútiť svet,
len minca padá a tvoj prst privoláva veci budúce.
Stojím tu o sklo opretý a teba niet.
Si kráľovnou telefónnych búdok,
na každom nároží máš pripravený trón,
až ku mne z nich vanie hľadáš smútok,
si kráľovnou telefónnych búdok poznám ten tón,
poznám ten tón.
O búdku opretý sa dívam na tvoj tieň,
hlasu čo ťa osloví odpovie tvoj smädný smiech.
Nikdy neviem čo s tým ja vôbec viem,
len zľahka tuším že sa nám hýbajú veci budúce.
A náhle dvere otvorí,
tvoj tichý tieň.
Si kráľovnou telefónnych búdok,
peniazom vyzváňaš a vládneš slúchadlám.
Až ku mne z nich vanie hľadáš smútok,
si kráľovnou telefónnych búdok,
takú ťa viem takú ťa mám.