Skladba
Až odložíš ostych, zoblečieš s ním pýchu,
temný des aj tupú bolesť.
Budeš obnažená.
Veterne a naho, zažiariš mi hlavou, ako v krbe oheň, ako číra radosť, a zostaneš vo mne, tak som si ťa našiel, obyčajná žena.
Až zoblečiem spánok, svitne nahá bdelosť.
Vtrhne do nej číre ticho, budem pripravený, posledný a prvý, zažnem sa ti v krvi, ako dávne zviera, obyvateľ morí.
A zostanem v tebe, tak si si ma našla, muž nespavej ženy.