Skladba
Len plávaš mestom,
po ktorom nechodíš tvoj lístok na vlak,
ťa zahodí.
Zástavky bežia,
a nepostoja ten stojatý tulák,
som celkom možno ja.
Ten pôrodník vecí,
čo sa nikdy nestali ten snorič po tom,
čo sa samé podpáli.
Na slnku nespím,
pred tieňom utekám som koráb smetísk,
celé leto kotvím na letiskách.
Dni trávim v hluchej telefónnej búdke nehybný balvan čo sa tvári že je nemý klaun.
Práve hlaholím do slúchadla jasné hneď som vzdušnou čiarou tam.
Som pôrodník vecí,
čo sa nikdy nestali som kameň čo sa,
ticho podpáli.
Okolo brúsia prízemní noční vtáci v čiernom perí a denné ženy bez mihnutia oka meravo kamsi hľadia z vysokých nôh.
Kde končia kde tie drogy končia kde končia ich dlhé rozpálené nohy vie v tejto chvíli hádam len sám milý stojatý Pán Boh.
On pláva mestom,
po ktorom nechodí a lístok na vlak,
ho zahodí.
Zastávky bežia,
a nepostoja ten stojatý tulák,
som celkom možno ja.