Skladba
ján kráľ, silvia dimitrovova, boris boho
- choďte už do piče s tým!
alexandra kunová, roman grigely…
jedno tu ráno v meste, budí ma zlý sen
vonku prší, cítiť premočenú zem
auto s megafónom jazdí, oznamuje zoznam mien
zlatý lístok majú vyzdvihnúť si na pol noc
ozbrojené autá jazdia tam a sem
stereotyp každý jeden zamračený deň
ďakujem, som vďačný, aj keď nikto nejde na pomoc
stánok pre čakateľov nám dajú obed hen
nikto nevie ako získať zlatý lístok
reklamy nám hovoria, že sme už k nemu blízko
odchádzajú šťastlivci, no nepočuť výskot
aj tak je to tu jediný odlesk istôt
no práve! nikto nevie, kto je v práve
máme iba jeden cieľ a jeden zámer
temné mesto čaká na to, že to môže vyjsť
každé ráno môže prísť ten náš čas a s ním…
Ref:
zbohom vám, zbohom už mám zlatý lístok
zbohom vám, zdravím z nezdolaných výšok
čakal som na to celý život, už to držím – ha ha
teraz sa vám vysmejem do papúľ všetkým ja
zbohom vám, zbohom už mám zlatý lístok
zbohom vám, zdravím z pozlatených výšok
čakal som na to celý život, už to držím – ha ha
teraz sa vám vysmejem do papúľ všetkým ja sám
ráno z megafónov hlásia zlaté lístky
slizký hlas svojím tónom prská iskry
v meste nerátame čas už dlhé veky
ten vysnívaný svet snáď existuje iba v mysli
bahenné rieky pretekajú naprieč skrz
vstup do mesta je len jeden obrovitý sklz
nikto nechce priznať, že domov je ruina
za pravdou vyrobenou, umelou, preteká veľa sĺz
za továrenským blkom žije jedna žena
učí o tom ako šťastný byť a pri tom nemať
nikto nechce prijať to čo už je, tak jebať
jediná viera je ten pokurvený lístok chcem mať
chcem mať! aj tak nikto nevie kam nás predá
myslím akurát do piče, hovorím to nerád
čakáme na niečo, čo vyrobí pre nás to kvantum
zabudli sme žiť, čakáme na zlatý dátum
Ref:
stoja čierne zástavy, stoja čierne mračná
domy chátrajú a rastie špina zašlá
človek jak šváb, zabudol, že čo má
čo máš rád, čo si už nepamätáš rád
kam zašla tá doba, že je chladná jak pažba
bašta je pripravená, prebehla vražda
balón na oblohe vysväcuje zlatý lístok, kukaj tam
to spúšťa všetky farby na ňom chladná voda z dažďa
ľudia veria, že len takto si tú cestu razia
raz pochopia, že tam takto vlastne nedorazia
a keď charakter sa zmení už na vodu z hajzla
malá bude, aby schovali sa, tá ich špajza
nie som sudca, som len pozorovateľ
verím v toho, kto tomu nenaletel
zlatý lístok žije v nás, netreba na to čas
len to rozpoznať a vždycky to vycítiť na meter
Ref: