Skladba
Bene:
sme zvláštni ľudia – tak pripití a tak sami
otvárame bary, zatvárame bary
nakladáme bary do zašumených bítov
kým v tých zadymených priestoroch
sa dá krájať zbytočnosť a každému v hlave
vybuchujú vlastné vesmíry sa bláznime pre city
na prahu šialenosti sa vznášajú krištáliky bytia
a pod nimi pár výrazov s výrazom býka
bláznov, čo zistili, že život je kryštál
a tak zbožňujú chlad v rukách, čo im dáva kryštál
no možno len milujú koňak, bíty a slová
čo sa stratia, keď ráno barman vpustí tam čerstvý vzduch
zbožňujeme tie pár hodinové pravdy
ktoré nadránom necháme nad barom
spolu s nedopitou kolou
jak by nám anjeli šepli, že nech obetujeme bohom
a tajne veríme, že boh je bohém
alebo blázon, čo má slabosť pre slabochov
hľadáme manuál, presný manuál pre zlých
čo vliezli do životov žien
len preto, aby ideály rozbili jak mestské osvetlenie
zabúdame, zúrime, blúdime v spomienkach
opití kričíme: “ujdime spomienkam!”
a vidíme tváre tých, ktoré ľúbime v spomienkach
Lyrik:
kráčame opatrne lebo život je láva
čo zaspala na uliciach v mačacích hlavách
už celé storočia ľudia zatvárajú stávky
kedy sa začne taviť a zaplaví bary
a tak kráčame pozorne jak proroci v pasci
hladíme kamenných levov na rímsach pohľadmi
a vnárame sa stratiť na pár drinkov
to portó, tie farby, z ktorých padá na nás prítomnosť
a tak žijeme pre ten lesk a tlmené svetlá
pre záblesky spektra, čo otvárajú svedomie
a vlákna dymu votkané do pavučiny vytvárajú
prízrak jak einsteinova hriva (dve pivá!)
hlúčiky gringov, kaukazké hlavy, prazvláštne stavy
vlasy jak klauni, hlavy jak fauni
ich páli tá prítomnosť
lebo pamäť barových dverí je o večných príchodoch
pár barov o baroch
nechaj sa zblázniť tam, kde život je easy ako plagáty
na nové performances, djov, ktorí majú štýl
že ked sa začne brieždiť, tak môžme jebať hviezdy
a prsia žien a veľké plány a hordy peňazí
a gratulácie a hordy známych a hajzli a harpye
a všetko sa stratí v tme, keď veľký barman tu zhasne svetlo
tu zhasne svetlo, zhasne svetlo, zhasne svetlo…