Skladba
Mám pocit, že žili sme tu každý zvlášť.
Už ani nemôžeme vrátiť čas.
Už ma viac nebaví hrať sa na pár.
Záver náš.
Lám si hlavu nad tým, čo máš naozaj rád.
Priznávam pravdu, ja už nechcem sa báť.
Dávno už nie je len môj kamarát, som zbláznená.
Stál sám, tvár mával nevinnú, keď klamal, že s inými nespával.
Rád dával nám nádej, že som preňho pravá do klamstiev sa zamotával.
Cháp som tá, čo zvládne veľa, ale pokiaľ veľa zrádzaš stále menej znamenáš.
Z rán spálená bývala som.
Časom zistila som, že som znovuzrodená.
Stále menej hovorov a správ.
Stále viac iba lží a poloprávd.
Stále sa viac okolo obzerám.
A prestávam sa prekonávať.
Výčitky mi nedali spávať.
Nechápala som tu zmenu nálad.
Bola to karma, za ktorú si môžeš sám.
Podvádzal si ma tajne. Ja už nečakám.
Mám pocit, že žili sme tu každý zvlášť.
Už ani nemôžeme vrátiť čas.
Už ma viac nebaví hrať sa na pár.
Záver náš.
Lám si hlavu nad tým, čo máš naozaj rád.
Priznávam pravdu, ja už nechcem sa báť.
Dávno už nie je len môj kamarát, som zbláznená.
Prázdna kolonáda bytov, je sám.
Krásna fasáda, vynovená.
Plastové okná, no mysľou je tam.
Kde maľovala sen jeho vyvolená.
Nikto z nás neváži si čo má.
Pokiaľ to nestratí, neprekoná.
Učiť sa na chybách druhých - poznám túto vetu čo sa na nikoho nepodobá.
Chráň si to vzácne, nemrhaj tým čo máš.
Bola tu mama, otče náš.
Vraj sneží a ja nemám šál.
Blázni počasie, ja mrznem kde som havaroval.
Zapadli sme v záveji cestou na výlet plný nádejí.
V správach len zábery čáva jako ťa bozkáva,
keď ťa zachránil, na pery.
Ako si rada, jako ťa odvádza do perín.
Sám, tretíkrát pýtaš sa jak sa mám.
Nemá to význam, cháp.
Stáva sa to, no prečo nám.
Práve nám.
Plán čo budem robiť, keď nie pri tebe stáť.
Znovu to zažiť s niekým ďalší krát.
Ten plán nečaká, kým sa spamätáš.
Chápeš snáď.
Mám pocit, že žili sme tu každý zvlášť.
Už ani nemôžeme vrátiť čas.
Už ma viac nebaví hrať sa na pár.
Záver náš.
Lám si hlavu nad tým, čo máš naozaj rád.
Priznávam pravdu. Ja už nechcem sa báť.
Dávno už nie je len môj kamarát. Som zbláznená.