Skladba
Pýtaš sa, čo sa stalo, neviem ti odpovedať,
prepáč, bolo toho moc.
Predtým ste boli dvaja spolu ako jedno telo,
dnes ako ozvena, čo volá v tichu o pomoc.
Ona ti hovorila, že je treba konať mayday,
ty si jej neustále opakoval, že to nejde.
Furt tu bol niekto iný, na nič iné žiadny čas,
vidíš len seba, škoda, že nevidíš viacej vás.
Ostali hlavolamy.
Šťastie vám uniklo, a to doslova pred očami preč .
V hrsti spomienky a kúsky svetla,
možno je chyba, že ťa vtedy radšej neodmietla.
A miesto lásky samé medzery,
prázdne slová, ktorým dnes už ani jeden neverí.
Sebaklam vážně síla cítiš, že je to puto bledne.
Schody do neba, kde sú? Stratili sa v nekonečne.
#refrén#
Pod spáleným mostom, stojíte namiesto toho, aby ste postavili schody do neba.
A čo ten kostol, ktorý zíva prázdnotou, v ktorom ste si mali áno povedať.
Pýtaš sa čo s ňou, aj keď miluješ ju stále, tak ju po každé vyháňaš od seba.
A ty máš moc slov, čo by si chcela, no nevieš ako povedať, tak láska zhorela.
Si sa tvárila jak nemá,
furt si chcela lepiť črepy tam, kde sa to nedá.
Videla si medzery cez pokrčenú etáž,
dnes hovoríš, že osud to nenapísal pre vás, viem.
Vravíš, že sa ťa to dotklo,
no ty si ostal prvý, čo bol chladný ako Stockholm.
Teraz tu reveš nad jej fotkou,
no čas nevrátiš naspäť ani keby si bol doktor.
Odkazy nechávaš jej pohodené v pošte,
ona schránku si nevyberá.
Nádej je večná že vraj, aj nekonečná ale.
Radšej ti taká keď už nevieš ako vyzerá.
Čo sa s vami stalo, keď už ani nevieš kto ste?
Nezdieľajte nič, spoločný status ani posteľ, proste
takto nejak vyzerá koniec.
Predtým spolu, teraz nie a toto je ten rozdiel.
#refrén#
Pod spáleným mostom, stojíte namiesto toho, aby ste postavili schody do neba.
A čo ten kostol, ktorý zíva prázdnotou, v ktorom ste si mali áno povedať.
Pýtaš sa čo s ňou, aj keď miluješ ju stále, tak ju po každé vyháňaš od seba.
A ty máš moc slov, čo by si chcela, no nevieš ako povedať, tak láska zhorela.