Skladba
Zaprášenú suterénnu tmu
oslepí slnečný lúč.
Tancujú v ňom zrnká prachu,
je ako premietačka.
Jeho cestu pretne hriešna ruka.
Láka ju privlastniť si
jeho predstavenie.
Pokušenie ma kúše,
som zbabelý, iba svedok.
Kúše ma, kúše ma pokušenie,
som zbabelý, iba svedok.
Tak, ako hriešnu nohu láka,
ukončiť panenstvo
čerstvo napadaného snehu,
hrdlo škriabe nutkanie,
výkrikom uraziť
cudzieho z druhého brehu.
To nutkanie poháňa vzrušenie,
majúce pravé meno hrešenie.
Najvyšší vrchol
najnižšieho pudu,
dobro je len strach,
z posledného súdu!
Kúše ma,kúše ma pokušenie,
som zbabelý, iba svedok!