Skladba
Znovu cítim dávnu vôňu,
brány domu môjho detstva.
Cez vyťahané teplákové diery
trčia odreté smelé kolená.
Chudé detské ruky držia
maslový chlieb a reďkovku.
Sediac na chladnom schode zdravím
sto rokov mŕtvu susedku.
A detská ruka kŕmi
moju zarastenú tvár.
Sny farebné.
Nechcem sa zobudiť,
nechajte ma tak,
skutočnosť na príťaž,
nechajte ma spať!
Komu patria dievčenské oči,
čo po nociach sa mi zjavujú?
Čie sú tie nežné ženské ruky,
čo ku mne s túžbou smerujú?
No nikdy nedočiahnu
na moju zarastenú tvár.
Sny farebné.
Nechcem sa zobudiť,
nechajte ma tak,
skutočnosť na príťaž,
nechajte ma spať!