Skladba

Bratislava 2

Art Rock

Bratislava II
Vítaš ma, voláš a hneď odháňaš tým nezmazateľným rúžom
S vulgárnym smiechom sa zakláňaš a vravíš: „Všade mám svojich mužov!“
Ty macošská matka, čo sa nestará o svoje zatúlané štence
Ty spomienka na dvory, na prašiak, na orech, aj na pukance
Ty mondénna dámička, čo má strach, že zajtra bude mimo trendov
Ty východniarska čašníčka, čo preplakala plat a teraz ide domov
Ty zoologická záhrada najmenších rozmerov a smutných, prežúvajúcich tvorov
Ty telenovela, môj vrah, môj horor a mafiánsky hrob
Bratislava...

Ty radostný beh domov, ty rybolov slov, ty smrtonosná pasca
Ty komisia pohľadov zo svadobných obradov a večná túžba hrať sa
Ty malomestská opera od kadidla aj od peria, ty sklené oko dravca
Ty zaťatá päsť, ty lož a lesť, ty bar menom Práca
Ty chodiaci banner pre Coco Chanel a chladný úsmev hráča
Ty betónové predmestie, kde sneží na lístie a plače slepé mača
Ty natrieskaná sardinka a v nej blondínka, čo čaká na zázrak
Ty mokrý baloňák a v parku úchylák sivý ako vták
Bratislava...