Za všetko môže stará drevená hojdačka na rodičovskom dvore na Jesenského ulici v Nitre. Mal som nejakých päť rokov a vydržal som tam hulákať cca dvanásťslohové ľudovečky minimálne dve hodiny v kuse. Môj najväčší hit bol Červený kantár, biely kôň... Keď ma omrzela hojdačka, pochodoval som okolo dvora, pričom úroveň hluku zostávala rovnaká. Potom som nadlho zanechal túto mimoriadne aktívnu kariéru, až ako vysokoškolák som s dvoma priateľmi založil gospel-folkovú skupinku, ktorá nejaký čas fungovala. A zrazu som sa zaplietol so zborovým spevom na vojenčine, keďže to bol vítaný spôsob, ako uniknúť z kasární...
Po návrate a hlavne po „Víťaznom novembri“ sme založili v Nitre skupinu, venujúcu sa černošským spirituálom a neskôr aj vokálnemu ľahšiemu jazzu až po pop a rock. A už mi bolo jasné, že hudba „a cappella“ ma zo svojich osídiel nepustí. Medzitým ma osud dočasne zavial aj na dosky Komornej opery vo Viedni, kde som strávil nejakých päť sezón. No a keďže srdcové záležitosti ma odfúkli na pobrežie Dunaja, tak som sa nakoniec ja, vyštudovaný poľnohospodár, ocitol tu, medzi týmito vždy skvele naladenými ľuďámi a neskutočne talentovanými spevákmi!

Vloženo: 29.09.2014, Marek