Luboš Pospíšil sa s Route 66 – Exit 2 pozerá vpred

Po jarnom vydaní úvodného dielu výpravného kompletu prvých siedmich radových albumov prichádza doyen českého gitarového pesničkárstva Luboš Pospíšil s pokračovaním čítajúcim šesticu albumov. Pod názvom Route 66 - Exit 2/1998 - 2016 kompletizuje doterajšiu tvorbu na úctyhodných trinásť zárezov. Dvanásť z nich sú klasické radovky. Trinásty, na ktorého realizáciu prispeli aj samotní fanúšikovia prostredníctvom crowdfundingového portálu Katalyzátor, ponúka zaujímavé rarity, ale taktiež úplne novú pieseň!

Novinka s názvom Poprvé, podruhé, naposled..., rocková balada s typickým pospíšilovským refrénom naznačuje, že kompletom svojich albumov sa Pospíšil rozhodne nelúči, ale mieri vpred k novému repertoáru a ďalším koncertom. Tých je skutočne požehnane, čo dokazuje aj ich podrobnejší prehľad na spevákových oficiálnych webových stránkach: www.lubospospisil.cz/koncerty.

Vráťme sa ale späť k samotnému kompletu, ktorého grafickú podobu nezameniteľne spracovali Karel Haloun s Luďkem Kubíkem. Pekne poporiadku si tu môžete prejsť päticu samostatne často už nezohnateľných kúskov Můžem si za to oba (1998), Hazardní slavnost (2001), Příznaky lásky (2008), Chutnáš po cizím ovoci (2011) a zatiaľ posledný Soukromá elegie (2014).

Posledná položka kompletu je síce pomenovaná Běžné rarity, ale jej obsah až taký bežný rozhodne nie je. V takmer osemdesiatminútovej stopáži nájdete okrem vyššie zmienenej novinky nielen staršie Pospíšilove spolupráce s C&K Vocalem (vrátane songu Pilgrim, pozoruhodnej verzie skladby kapely Uriah Heep), Mahagonem a Blue Effectem, ale aj pre tento projekt nahraté novinky. S klávesákom 5P Ondřejem Fenclem tak vznikla pocta Petrovi Skoumalovi v podobe coveru Jeden den jediného léta. V spolupráci s bubeníkom (o.i. Olympicu) Martinem Vajglem Pospíšil naspieval rozsiahly epos Óda na konec betonové revoluce v raritnej, jemne elektronickej verzii. V máji boli v rámci ostravského koncertu v klube Parník natočené štyri skladby, ktoré dokazujú, ako skvele si aktuálne obsadenie 5P poradilo s Knihou míjení, Baladou ze soutěže, klasikou Doky, vlaky, hladem a boty i legendárnou Vzpomínkou na jednu venkovskou tancovačku.

„Vnútorne cítim, že týmto albumom rarít sa uzatvára môj, azda životný, hudobný oblúk od začiatku 70-tych rokov až po súčasnosť. S kapelou 5P na koncertoch mapujeme prakticky všetky obdobia a všetkých 13 CD," tvrdí Pospíšil. Kapelník súčasných 5P Ondřej Fencl k spoločnému muzicírovaniu a tvorbe dodáva: „Ak mám hovoriť za nás mladších, tak na Příznacích lásky sme sa rozkukávali, do ničoho nehovorili a potom, snáď už to teraz môžem povedať, zavládla určitá nespokojnosť so zvukovým a produkčným riešením albumu plného v jadre krásnych pesničiek. To vyústilo do situácie, keď sme sa s materiálom na ďalšiu dosku Chutnáš po cizím ovoci prvýkrát vydali do štúdia Svárov k Lukášovi Martinkovi a nahrali spoločne album, za ktorým sme si už stáli ako kolektív. Po príchode Mirka Linharta do zostavy sa kapela zomkla, zavládla veľká pohoda a celé sa to premietlo do zatiaľ poslednej radovky Soukromá elegie, ktorá zožala vôbec najlepšie ohlasy za celých deväť rokov, čo hráme s Ľubošom pod hlavičkou 5P."

Že pohoda panuje aj na pódiu, si môžu fanúšikovia overiť napríklad na slávnostnom krste Route 66 – Exit 2 / 1998 – 2016, ktorý sa uskutoční 10. októbra v pražskom KD Barikádníků.